Mgr. Matúš Nemec
1. Konfesné právo Slovenskej republiky a jeho pramene.
Okrem spomenutých (a dalších) právnych predpisov sú prameňom konfesného práva SR aj medzinárodné zmluvy všeobecnej povahy, ktoré SR (predtým CSFR) podpísala a sú vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (napr. Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach - vyhlásený pod č. 120/1977 Zb., najmä článok 18 tohto paktu.).
2. Základná právna úprava postavenia cirkví a zabezpečenie náboženských slobôd.
Ešte pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky bola v Slovenskej národnej rade prijatá 1. 9. 1992 Ustava Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb.). V nej sa odráža vo všeobecnej rovine vzťah Slovenskej republiky k cirkvám a k náboženskej slobode občanov.
Hned v článku 1 Ustavy sa konštatuje, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na žiadnu ideologiu ani náboženstvo. Táto formulácia znamená, že štát sa v žiadnom smere a na žiadnej úrovni (vládnej alebo prostredníctvom iných orgánov štátu) neidentifikuje so žiadnou cirkvou (konfesná neutralita štátu). Občania majú právo slobodne sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach (čl. 29), čiže aj v náboženských spoločnostiach (cirkvách).
V Slovenskej republike neexistuje štátna cirkev, ale o odluke cirkví od štátu v rovine právneho poriadku nie je možné hovoriť. V účinnosti sú totiž viaceré zákony, upravujúce právne postavenie cirkví a náboženských spoločností) - napr. základný konfesný zákon č. 308/1991 Zb. o postavení cirkví a náboženských spoločností a rady dalších právnych predpisov ohľadne pôsobenia cirkví v štáte. Všetky registrované cirkvi sú pred zákonom rovné (paritný systém), žiadna z nich nemá právnym poriadkom priznané výsady alebo privilégiá. Neexistuje štátny dozor nad cirkvami a ich činnosťou, ich činnosť podlieha iba tým obmedzeniam, ktorým podliehajú všetky subjekty práva a právnych vzťahov v SR. Zákonom č. 16/1990 Zb. boli zrušené §§ 7 a 10 zák. č. 218/1949 Zb., t. j. ustanovenia o štátnom súhlase na ustanovenie a pôsobenie duchovných a o dozore nad správou a disponovaním s majetkom cirkví - a súčasne dňom účinnosti zák. č. 16/1990 Zb. stratili platnosť všetky ustanovenia skorších vykonávacích predpisov, ktoré tomuto zákonu - t. j. zákonu č. 218/1949 Zb. v znení zákona č. 16/1990 Zb. - odporovali. Cirkvi (NS) sú právnickými osobami verejného práva a právnu subjektivitu realizujú v právnych vzťahoch prostredníctvom orgánov a inštitúcií určenými ich vnútornými predpismi (farnosť, biskupská kúria, cirkevné rady, seniorát, dištrikt, rehoľné rády a pod.) a tieto subjekty vstupujú do právnych vzťahov svojím menom.
Ustava SR garantuje slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery súčasne s možnosťou zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo byť bez vyznania. Základné práva a slobody majú zaručené všetci občania bez ohľadu na ich vieru a náboženstvo a navyše, ak medzinárodné zmluvy o ľudských právach a slobodách, ktoré SR podpísala (a ak sú súčasťou právneho poriadku SR, t. j. sú publikované v Zbierke zákonov SR) zabezpečujú ich väčší rozsah aj v oblasti náboženských práv a slobôd, majú tieto zmluvy (v praxi) prednosť pred Ustavou a ostatnými zákonmi SR.
Každý (nielen občan SR, ale aj cudzinec) má právo verejne prejavovať aj svoje náboženské zmýšľanie, svoju vieru a to bud sám alebo v spoločenstve, verejne alebo súkromne, bohoslužbou alebo inými náboženskými úkonmi, účasťou na vyučovaní organizovanom cirkvou (NS). Cirkvi (NS) majú umožnený prístup do verejnoprávnych médií (rozhlas, televízia), kde majú v pomere k počtu veriacich a vzhľadom na ich vplyv v spoločnosti vyhradený aj vysielací čas ak o tento spôsob šírenia svojich názorov a postojov požiadajú.
Vo svojej vnútornej činnosti a správe svojich záležitostí (duchovnej aj administratívnej povahy) sú cirkvi od štátu celkom nezávislé, slobodne prijímajú a vykonávajú svoje vnútorné predpisy (musia byť v súlade so všeobecne záväznými predpismi), zriadujú svoje orgány, posudzujú podľa svojich noriem spôsobilosť osôb na výkon duchovenskej činnosti a ustanovujú duchovných do cirkevných úradov, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a prípravu (výchovu) duchovných, podľa svojich vnútorných noriem zakladajú rehole a prijímajú do nich uchádzačov (novicov) a zakladajú iné inštitúcie, ktoré sú administratívne nezávislé od štátu a jeho orgánov. Menovanie všetkých cirkevných hodnostárov je vnútornou záležitosťou každej cirkvi. Cirkvi (NS) môžu vlastniť a nadobúdať majetok a majetkové práva (hmotné aj nehmotné) a majú právo s ním disponovať podľa svojho uváženia (predaj, prenájom ap.).
Osoby, ktorým svedomie alebo náboženské vyznanie nedovoľuje vykonávať vojenskú službu, nemožno do tejto služby nútiť, musia však absolvovať náhradnú - civilnú službu, upravenú osobitným zákonom.
Podľa nálezu ustavného súdu Slovenskej republiky však pri prejavovaní náboženského postoja vzhľadom na možnosť odmietnutia vojenskej služby nie je po časovom uplynutí možnosti odmietnuť vojenskú službu z dôvodov náboženských právne relevantná zmena postoja k vojenskej službe a brannej povinnosti.
3. Hmotné zabezpečenie cirkví a náboženských spoločností.
Na základe zákona Federálneho zhromaždenia CSFR č. 298/1990 Zb. bolo rehoľným rádom a kongregáciám v Cechách, na Morave a na Slovensku vrátených približne 70 nehnuteľných objektov odňatých po februári 1948, ktoré sa podľa tohto zákona od 19. júla 1990 stali opäť ich vlastníctvom. dalšia časť (asi 200 nehnuteľností) z celkového počtu asi 900 budov bola vrátená v júli roku 1991 na základe zákona č. 338/1991 Zb.
Po rozdelení federácie prijala Národná rada SR v oktobri 1993 zákon č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam (tzv. reštitučný zákon - účinný od 1. januára 1994). Podľa tohto zákona bol registrovaným cirkvám a NS so sídlom v SR vydaný hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý im zabral štát (t. j. odňal alebo vyvlastnil bez náhrady, prevzal bez právneho dôvodu, atd.) prostredníctvom svojich orgánov v období od 8. mája 1945 do 1. januára 1990 (židovským náboženským obciam už od 2. novembra 1938) v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti - t. j. neboli splnené základné podmienky núteného vyvlastnenia - verejný záujem a náhrada. Cirkvi (NS) boli povinné vyzvať povinný subjekt (obec, štát, právnické osoby zriadené zákonom, v určitých prípadoch aj fyzické osoby) na vydanie nárokovaných vecí do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona, to znamená do 1. januára 1995, inak im právo na vydanie veci zaniklo. Problémy sa niekde vyskytujú najmä pri reštitúcii pôdy, ktorej pôvodným vlastníkom boli rehoľné rády a z rôznych dôvodov (v listoch vlastníctva je majetok uvedený všeobecne ako majetok cirkevný) nemôžu preukázať svoje vlastnícke práv. Osobitnú kapitolu predstavujú niektoré bývalé nadácie charitatívnej povahy, ktoré v podstate nemajú možnosť získať späť majetok, ktorý spravovali.
Cirkvi (NS finančne zabezpečujú svoje potreby a svoju činnosť jednak zo svojich vlastných zdrojov, ktoré získavajú rôznymi formami (scudzovanie a nadobúdanie hnuteľných a nehnuteľných vecí, prenájom budov a iných priestorov, vydavateľská činnosť, príspevky od veriacich, atd.) a jednak prostredníctvom štátneho rozpočtu, ktorý každoročne vyčleňuje prostriedky v určenej výške na krytie ich potrieb. Nerecipované cirvi, t. j. cirkvi (NS), ktoré boli alebo budú registrované až po 31. 12. 1989 sú povinné o poskytnutie prostriedkov zo štátneho rozpočtu na úhradu svojich potrieb požiadať. Hmotné zabezpečenie cirkví (NS) zo strany štátu je možné rozdeliť do nasledovných oblastí:
Výška hodnostného prídavku sa určuje podľa pravidiel, stanovených cirkvou (NS), t. j. určením hodností duchovných podľa ich významu podľa predpisov príslušnej cirkvi (NS) a na základe toho následne tak, že duchovní jednotlivých cirkví (NS) sú rozdelení na účely poskytovania hodnostného prídavku do štyroch stupníc (kategorií), pričom v každej stupnici je určená maximálna výška hodnostného prídavku. Odmeny môžu duchovným poskytovať cirkvi (NS) len zo svojich vlastných prostriedkov (nie z prostriedkov pridelených štátom), pričom určujú aj pravidlá ich priznávania a ich výšku.
Náboženské predmety, používané pri výkone bohoslužieb, dovážané registrovanými cirkvami a NS pre svoju potrebu zo zahraničia sú zaradené medzi tovar, ktorý je oslobodený od cla.
Stát zabezpečuje finančné krytie nevyhnutných výdavkov na prevádzku diecéznych seminárov (= výchovných ústavov pre kandidátov katolíckeho kňazstva) a ústavov pre výchovu duchovných z ostatných registrovaných cirkví (NS).
Právna existencia cirkví ako verejnoprávnych korporácií sa viaže na akt registrácie. Registrácia má významný dosah v zmysle akceptovania určitej spoločnosti štátom ako náboženskej spoločnosti, čo v podmienkach tohto systému znamená, že podstatou činnosti cirkvi ako subjektu práva (náboženskej spoločnosti) je duchovné pôsobenie, šírenie náboženských a mravných ideí v spoločnosti, na rozdiel od iných subjektov, ktorých činnosť je prevažne zameraná na majetkový prospech (obchodné spoločnosti). Orgánom príslušným na registráciu cirkví a náboženských spoločností (NS) v SR je podľa § 1 zákona č. 192/1992 Zb. o registrácii cirkví a náboženských spoločností Ministerstvo kultúry SR. Dňom 1. 9. 1991 bol zrušený Státny úrad pre veci cirkevné, orgán, ktorý fakticky aj právne vykonával dozor komunistického štátu nad cirkvami od roku 1949.
Na účely registrácie cirkví je veľmi dôležitá skutočnosť, či určité združenie osôb, ktoré chce pôsobiť ako cirkev, naplňa vo svojej štruktúre, charaktere a určujúcom smere činnosti znaky korporácie duchovného charakteru tak ako to požaduje zákon.
Na účely zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a NS sa totiž za cirkev považuje dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej viery (veriacich) v organizácii s vlastnou štruktúrou, vnútornými predpismi a obradmi. Toto vymedzenie znamená, že štát považuje cirkvi (NS) za verejnoprávne spoločnosti (korporácie) osobitnej povahy, čo je obsiahnuté v podmienke mať vieroučný, duchovný základ. Spoločnosť, ktorá nemá vieroučný základ (navyše jednotný) a duchovné poslanie, nemôže byť zaregistrovaná ako cirkev (NS) podľa zák. č. 308/1991 Zb. V tejto situácii môže byť skutočným dôvodom byť registrovaný ako cirkev napríklad len majetkový prospech. Taká spoločnosť má v zmysle § 4, odsek 4 zák. č. 308/1991 Zb. postavenie tzv. cirkvi neuznanej (štátom) a môže pôsobiť ako právnická osoba len podľa iných predpisov (zákon č. 81/1990 Zb. o združovaní občanov), pričom nemá postavenie verejnoprávnej korporácie ako uznané cirkvi, ale je len súkromnoprávnou korporáciou. Najvýznamnejším dôsledkom tejto skutočnosti je, že ako spoločnosť súkromného práva si musí zabezpečiť príjmy výlučne zo svojich vlastných zdrojov.
Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností (NS) upravuje podmienky a postup pri registrácii cirkví a NS takto:
Registrujúci orgán (Ministerstvo kultúry) na základe predloženého návrhu na registráciu posúdi, či založenie a činnosť cirkvi (NS) nie je v rozpore s právnym poriadkom, bezpečnosťou občanov a verejným poriadkom, mravnosťou, ľudskosťou a znášanlivosťou, či návrh splňa podmienky podľa z. č. 308/1991 Zb., alebo či nie sú prípadnou registráciou ohrozené práva iných fyzických a právnických osôb.
Po zistení, že sú splnené predchádzajúce podmienky, registrujúci orgán rozhodne o tom, že sa cirkev (NS) registruje alebo registráciu odmietne, ak podmienky splnené nie sú.
V prípade odmietnutia registrácie môže prípravný orgán cirkvi (NS), alebo cirkev (NS) v prípade zrušenia predchádzajúcej registrácie podať v lehote určenej zákonom návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia Najvyššiemu súdu SR.
Ak cirkev (NS) koná v rozpore so zákonom alebo podmienkami registrácie, vykoná registrujúci orgán zrušenie registrácie postupom podľa zákona č. 308/1991 Zb. a podporne podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
Cirkvi (NS), ktoré vykonávali činnosť podľa iných platných právnych noriem do účinnosti zák. č. 308/1991 Zb.(= zo zákona alebo na základe štátneho súhlasu) sa považujú za registrované podľa zákona č. 308/1991 Zb. (recipovaná registrácia). Spolu s cirkvami neskôr registrovanými sa považujú za cirkvi uznané (= uznané štátom - § 4, odsek 4 zákona č. 308/1991 Zb.) so všetkými právami a povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.
V Slovenskej republike pôsobili k 1. 9. 1991 tieto cirkvi a náboženské spoločnosti:
1. Apoštolská cirkev na Slovensku
2. Bratská jednota baptistov
3. Cirkev adventistov siedmeho dňa
4. Cirkev bratská na Slovensku
5. Cirkev česko-slovenská husitská
6. Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku
(je najvýznamnejšou nekatolíckou cirkvou - hlási sa k nej asi
330 000 veriacich v Slovenskej republike)
7. Evanjelická cirkev metodistická
8. Gréckokatolícka cirkev na Slovensku
9. Kresťanské zbory
10. Pravoslávna cirkev
11. Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku (kalvíni)
12. Rímskokatolícka cirkev na Slovensku
(najpočetnejšia cirkev v Slovenskej republike
- hlási sa k nej vyše 3 100 000 veriacich)
13. Starokatolícka cirkev
14. Zidovské náboženské obce
(V súčasnosti už pôsobí na základe registrácie aj Náboženská spoločnosť Svedkov Jehovových)
V máji 1994 bola na Ministerstve kultúry zaregistrovaná Ekumenická cirkevná rada. Jej členmi sú Evanjelická cirkev a. v., Kresťanská reformovaná cirkev, Pravoslávna cirkev, Cirkev bratská, Evanjelická cirkev metodistická a Ceskoslovenská cirkev husitská v Slovenskej republike (Rímskokatolícka cirkev na Slovensku má v tomto združení status pozorovateľa).
5. Zriadovanie a činnosť cirkevných škôl. Podľa zákona č. 29/1984 Zb. (v znení neskorších noviel - úplné znenie č. 350/1994 Z. z.) o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) patria do tejto sústavy okrem štátnych škôl aj súkromné školy, ktoré môžu zriadiť fyzické alebo právnické osoby, ako aj cirkevné školy (školy náboženských spoločností), ktorými sú (§ 57b, odsek 1):
- cirkevné základné školy
- cirkevné špeciálne školy
- cirkevné stredné školy
- cirkevné strediská praktického vyučovania
- cirkevné základné umelecké školy
- cirkevné učilištia
Cirkevné školy zriadujú cirkvi (NS) po ich zaradení do siete škôl ustanovenej Ministerstvom školstva (MS) alebo Ministerstvom zdravotníctva (MZ), ak ide o strednú zdravotnícku školu. K návrhu na zriadenie Stredného odborného učilišťa alebo Strediska praktického vyučovania sa vyjadruje podľa ich zamerania príslušný ústredný orgán štátnej správy.
Návrh na zaradenie do siete škôl predkladá ministerstvu príslušný cirkevný orgán, plniaci funkciu zriadovateľa cirkevnej školy. Návrh obsahuje:
a) názov zriadovateľa školy
b) druh, typ a názov školy
c) počet žiakov, učební a ich vybavenie
d) počet učiteľov a ich odborná a pedagogicka spôsobilosť
e) posudok orgánu hygienickej služby o vhodnosti objektu školy
f) názvy študijných a učebných odborov pri príslušných školách
g) učebné plány a osnovy vyučovacích predmetov s rozsahom vyučovacích hodín
MS alebo MZ vyradí cirkevnú školu zo siete škôl :
a) na návrh - s uvedením dôvodu vyradenia a spôsobu zabezpečenia dalšej prípravy žiakov po zrušení cirkevnej školy
b) po opakovanom zistení závažných nedostatkov v činnosti, alebo v materiálnom alebo personálnom vybavení
Po vyradení zo siete škôl zriadovateľ cirkevnú školu formálne zruší.
Učebné plány a osnovy schvaľuje zriadovateľ školy po dohode s MS alebo MZ, pričom rozsah a obsah štúdia musí zodpovedať (podľa druhu školy) rozsahu potrebnému na získanie príslušného stupňa vzdelania, poskytovaného štátnymi školami rovnakého druhu. Vzdelanie získané na cirkevných školách je totiž rovnocenné so vzdelaním získaným na ostatných školách - štátnych a súkromných (§ 57c školského zák.). Prijímanie žiakov a priebeh štúdia na cirkevných školách sa riadi všeobecne záväzným právnym predpisom a pokynmi zriadovateľa cirkevnej školy. Ukončovanie štúdia sa riadi výlučne osobitným právnym predpisom. Ministerstvo školstva zároveň vykonáva vo veciach cirkevných škôl pôsobnosť pri zabezpečovaní povinnej školskej dochádzky a v iných veciach všeobecne pedagogického charakteru. Pedagogovia cirkevných škôl musia byť občiansky bezúhonní, morálne vyspelí a musia mať odbornú a pedagogickú spôsobilosť podľa osobitného právneho predpisu na všetky predmety okrem náboženstva, pri ktorom sa táto spôsobilosť riadi pokynmi zriadovateľa (t. j. vnútornými normami cirkvi alebo náboženskej spoločnosti). Ich odmeňovanie sa riadi vyhláškou č. 571/1990 Zb. o odmeňovaní učiteľov náboženstva a to tak, že môžu byť platení bud na základe pracovného pomeru k cirkvi (NS) alebo na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V oboch prípadoch určuje vyhláška určitý rozsah príjmu (v druhom prípade podľa počtu vyučovacích hodín) s tým, že jeho konkrétnu výšku v rámci tohto rozsahu určí cirkev (NS). Okrem tohto príjmu môžu učitelia náboženstva dostávať za výučbu náboženstva zo zdrojov cirkvi (NS) odmeny.
Je dôležité podotknúť, že výučba náboženstva nie je na verejných (štátnych) ani súkromných , čiže aj cirkevných školách povinným predmetom. Náboženstvo ako predmet je voliteľný, s tým, že ak rodičia svoje dieťa na náboženstvo prihlásia, stáva sa pre tohto žiaka predmetom, ktorý musí absolvovať.
Praktická prevádzka a činnosť cirkevných škôl je vo vzťahu ku školám, ktorých zriadovateľom je štát je v určitej miere skomplikovaná tým, že musia odvádzať vyššiu časť finančných prostriedkov do poistných fondov.
Podľa zák. č 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach môžu cirkvi (NS) so súhlasom ministerstva školstva zriadovať aj školské zariadenia rôzneho druhu, pôsobiace v oblasti výchovy, poradenstva a záujmového vzdelávania. Patria medzi ne:
a) výchovno-vzdelávacie zariadenia - napr. predškolské zariadenia (materské školy), školské kluby, školy v prírode, centrá voľného času
b) špeciálne výchovné zariadenia - na ochranu detí a mládeže pred patologickými javmi
c) poradenské zariadenia
d) záujmovo-vzdelávacie zariadenia - napr. jazykové školy
e) účelové zariadenia - napr. školské jedálne
Po novembri 1989 boli do zväzku univerzít zaradené opätovne bohoslovecké fakulty, ktoré dovtedy podliehali priamo ministerstvu kultúry. Zároveň bol zrušený tzv. numerus clausus, t. j. štátom stanovený (uzavretý) maximálny počet prijatých uchádzačov o kňazské štúdiá. Boli obnovené diecézne semináre pre výchovu katolíckeho kňazstva. studovať teologiu (ako vedný odbor, nie ako súčasť prípravy na duchovné povolanie) môžu aj laici - muži aj ženy - zatiaľ ale len v diaľkovom štúdiu. Pri prijímaní učiteľov a menovaní docentov a profesorov na teologických fakultách sa musia rešpektovať aj vnútorné predpisy príslušnej cirkvi. V súčasnosti pôsobia na Slovensku tieto bohoslovecké fakulty (vysoké školy):
Po spoločensko-politických zmenách v roku 1989 prišlo aj v oblasti rodinného práva k právnym úpravám, ktoré významne zasahujú do dôležitej oblasti, ktorou je manželské právo, konkrétne forma uzavierania manželstva a to zákonom č. 234/1992 Zb., ktorým sa mení zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení zákona č. 132/1982 Zb.
Týmto zákonom bol prakticky zrušený dovtedy platný obligatorny občiansky t. j. civilný sobáš a bola právne upravená (§ 3 zákona o rodine) možnosť výberu formy uzavretia manželstva (fakultatívny sobáš). Manželstvo sa v od účinnosti tejto novely uzatvára súhlasným vyjadrením muža a ženy bud pred orgánom štátu (tzv. občiansky sobáš), ktorým je orgán, poverený vedením matriky pre obvod trvalého pobytu jedného zo snúbencov, alebo pred orgánom cirkvi (náboženskej spoločnosti), ktorým je príslušný duchovný registrovanej cirkvi (náboženskej spoločnosti) - tzv. cirkevný sobáš. Pôsobnosť duchovného pri uzatváraní manželstva má od účinnosti tejto novely úradný a verejný charakter (prenesená pôsobnosť zo strany štátu).
(Poznámka : do roku 1990 cirkevné sobášne obrady uskutočnené pred uzavretím manželstva, t. j. pred občianskym sobášom naplňali pre duchovného skutkovú podstatu trestného činu marenia dozoru nad cirkvami - § 178 Trestného zákona, toto ustanovenie Trestného zákona bolo zrušené po novembri 1989.)
Cirkevnou formou sa manželstvo uzatvára v kostole alebo na inom vhodnom mieste, určenom vnútornými predpismi cirkvi.
Podmienky uzavretia manželstva stanovené zákonom č. 94/1963 Zb. o rodine však samozrejme zostávajú v platnosti aj pri uzavieraní manželstva cirkevnou formou (spôsobilosť na právne úkony, dosiahnutie stanoveného veku - 18, výnimočne 16 rokov, slobodný stav, neexistencia príbuzenského vzťahu určitého stupňa) a orgán cirkvi je povinný tieto skutočnosti vopred preveriť. Okrem toho musia snúbenci predložiť potrebné doklady na príslušnom matričnom úrade (t. j. orgánu štátu), ktorý ich po preverení odošle orgánu cirkvi, miestne príslušnému na uzavretie manželstva. Po uzavretí manželstva je orgán cirkvi povinný do troch pracovných dní odo dňa uzavretia manželstva zaslať zápis o uzavretí manželstva príslušnému matričnému úradu (§ 27, ods. 6 zákona č. 154/1994 Zb. o matrikách).
O podmienkach, ktoré na uzavretie manželstva vyžaduje cirkev (náboženská spoločnosť) zákon nehovorí, ale je pravdepodobné, že každá cirkev alebo náboženská spoločnosť bude vyžadovať ich splnenie. Súčasne bola zmenená právna úprava týkajúca sa uzavierania manželstva občanov SR (v tom čase občanov CSFR) v zahraničí a to aj so spätnou platnosťou (= retroaktívny účinok právnej normy - pôsobí na právne vzťahy vzniknuté v minulosti). V zmysle tejto úpravy manželstvá, ktoré boli uzavreté čs. štátnymi občanmi v zahraničí od 1. 1. 1950 (od tohto dňa bol v CSR právne účinný len civilný sobáš) do 30. 6. 1992 (deň opätovného zavedenia fakultatívneho sobáša v CSFR) platne podľa práva daného štátu, teda aj manželstvá uzavreté len cirkevnou formou, sa považujú (od 1. 7. 1992) za platné aj podľa práva SR. Podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa totiž na platnosť manželstva čs. občana vyžadovala - do 30. 6. 1992 - občianska forma (teda aj pri uzavieraní manželstva v zahraničí), pričom na základe cirkevných sobášnych obradov manželstvo u čs. občana podľa čs. právneho poriadku nevzniklo, aj ked právny poriadok štátu, kde sa uzatváralo, cirkevnú formu uzavierania manželstva uznával. Toto ustanovenie zák. č. 97/1963 Zb. (§ 20, odsek 2) bolo zrušené a v platnosti ostalo len ustanovenie, na základe ktorého sa forma uzavierania manželstva občana SR riadi právom miesta uzatvárania manželstva, čo znamená, že občan SR musí pri uzavieraní manželstva v cudzine rešpektovať formu obradu v danom štáte (ak je nejaká predpísaná ako povinná).
Pri úprave zániku manželstva nedošlo k žiadnym zmenám a štát nadalej považuje rozsudky cirkevných súdov alebo iných kompetentných orgánov cirkví alebo náboženských spoločností týkajúce sa manželstva (napr. vyhlásenie manželstva za neplatné, pápežský dišpenz - podľa kanonického práva) za vnútorné veci cirkví a nemajú žiadne právne následky v oblasti civilného práva (sú irelevantné). Vnútorné predpisy katolíckej cirkvi, ktoré nespochybňujú príslušnosť štátu pre výlučne civilno-právne účinky manželstva (napr. majetkovo-právne vzťahy medzi manželmi, priezvisko manželov a detí) však napríklad po vyhlásení neplatnosti manželstva pred cirkevným súdom vyzývajú obe strany na splnenie si svojich občianskych povinností, ktorými sú viazané podľa civilného práva (pozri kánon 1689 Kodexu kanonického práva) - pretože podľa civilného práva sú stále manželmi - teda, aby sa obrátili aj na civilný súd, ktorý rozvodovým rozsudkom upraví ich majetkové vzťahy a prípadné záväzky voči deťom (zverenie do starostlivosti a výživné) v záujme toho, aby ich osobný stav podľa cirkevno-právnych predpisov - "slobodný", bol v súlade aj s ich stavom a vzťahom podľa civilného práva (právneho poriadku) a aby tak mohli prípadne uzavrieť nové manželstvo (nové - len podľa civilného práva, pretože vyhlásením neplatnosti manželstva podľa kanonického práva sa vlastne konštatuje, že manželstvo vôbec nevzniklo).
Postavenie detí narodených v manželstve alebo mimo neho je podľa právneho poriadku štátu rovnoprávne, osobitné zákony (občiansky zákonník, zákon o rodine) vlastne toto delenie - na manželské a nemanželské deti - vôbec nepoužívajú.
7. Spolupráca cirkví a náboženských spoločností pri penitenciárnej starostlivosti.
Podľa § 9 zákona č. 308/1991 Zb. majú cirkvi (NS) prostredníctvom nimi poverených osôb prístup aj do miest, v ktorých sa vykonáva väzba a trest odňatia slobody. Ich spoluúčasť pri nápravno-výchovnej práci s odsúdenými je podrobnejšie upravená vo vyhláške č. 125/1994 Z. z. (Poriadok výkonu trestu).
Učasť a aktivity cirkví (NS) v týchto zariadeniach môžu mať rozličnú podobu a formu, najmä :
- konanie bohoslužieb v týchto zariadeniach (v čase vymedzenom ústavným poriadkom)
- rozhovory a pastoračné návštevy spojené s duchovnou starostlivosťou a službami duchovného charakteru
- zabezpečenie a výklad náboženskej literatúry
- prednášky, besedy, koncerty
- účasť na resocializačnej práci s odsúdenými (príprava na prepustenie na slobodu a zaradenie sa do spoločenského života po prepustení)
Aktivity cirkví (NS) sa môžu vyvíjať zásadne mimo pracovného času odsúdených, ale v mimopracovnom čase už nesmie odsúdeným v účasti na duchovných stretnutiach nikto brániť. Duchovní sa musia pri návštevách riadiť predpismi upravujúcimi výkon trestu a ústavným poriadkom zariadenia.
__________
1. von Campenhausen, A. : Staatskirchenrecht, Munchen 1983
2. Gašaj, L. : Poznámky k zákonu SNR č. 234/1992 Zb. o uzatváraní manželstiev (in: Zborník z II. sympo- zia kánonického práva, Spišská Kapitula 1992)
3. Juran, Ján : Zu den Beziehungen zwischen Staat und Kirche in der Slowakischen Republik, SZ, (kanonistische Abteilung, Band 81), Wien-Kln-Weimar, 1995
4. Polášek, F. : Církevní manželství podle kánonického práva, Praha 1990
5. Pree, H. : OEsterreichisches Staatskirchenrecht, Wien-New York 1984
6. Puza, R. : Katholisches Kirchenrecht, Heidelberg 1993
7. Tretera, J. R. : Církevní právo, Praha 1993
Resumé
PRÁVNE POSTAVENIE A CINNOST CIRKVÍ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE.
Vzťah štátu a cirkví v Slovenskej republike je právne postavený na viacerých právnych normách rozličnej právnej sily a svojou povahou sú tieto normy súčasťou viacerých odvetví právneho systému. Po zrušení štátneho dozoru nad cirkvami po roku 1989 sú jeho základnými charakteristickými črtami v súčasnosti kooperácia štátu a cirkví, autonmia cirkví v správe a riadení svojich vnútorných a vonkajších záležitostí a parita uznaných náboženských vyznaní, ktoré štátnou registráciou nadobúdajú ako celok verejnoprávny status. Financovanie cirkví, vrátane prevádzky cirkevných škôl, je napojené na štátny rozpočet. alší zdroj príjmov cirkví predstavujú výnosy z majetku, vrátane majetku, získaného späť na základe reštitučných zákonov prijatých v rokoch 1990 a 1993. Od 1. 7. 1992 má sobáš uzavretý pred orgánom registrovanej cirkvi občiansko-právne účinky.
O autorovi
Mgr. Matúš Nemec sa narodil 23. 6. 1964 v Bratislave. V rokoch 1988 - 1993 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia bol prijatý na Katedru rímskeho práva ako asistent pre predmet cirkevné právo. Vo svojej práci sa zameriava na problematiku vzťahu štátu a cirkvi a právneho postavenia cirkví v súčasnosti.