Postgraduálny Inštitút z církevného práva pri Katolickej Univerzite Petra Pázmanya v Budapesti v rámci sérii „Studia„ vydal knihu: Grocholewski, Zenon: Tanulmányok az egyházi házasság – és perjogrol. (Studie z kanonického manželského a procesného práva).

Kniha obsahuje päť štúdií od horeuvedeného autora. Originálne názvy v talianštine sú uvedené hneď na začiatku knihy a miesta citovania sú uvedené na strane 12. Štúdie sú nasledovné: 1. Miešané manžeľstvá; 2. Vylúčenie sviatostnej hodnosti manžeľstva, ako samostatný titul nulity manželstvá; 3. Odvolanie (appellatio) v prípade sporu manželskej nulity; 4. Najvyššý tribunál Apoštolskej signatúry v štrukture církevného súdnictva; 5. Poslanie a úloha súdov v Cirkvi zo zreteľom na administratívne súdníctvo. Autor obsažne preberá všetky témy. Používa veľa príkladov na vysvetlenie. K štúdiám podáva bohatú literatúru a veľmi často sa odvoláva na dnešnú prax a dekréty Rímskej roty.

Prvá štúdia sa zaoberá s cirkevnou praxou z dejinného pohľadu do roku 1917 a podľa CIC z roku 1917, a z pohľadu terajšieho kódexu. V druhej časti sa zaoberá všetkými kánonmy, ktoré sa vzťahujú na miešané manželstvá.

Druhá štúdia veľmi pomáha pri riešenie sporov nulity manželstva. Hlavne, keď ide o taký titul, ktorý sám nemôže byť dôvodom nulity. Dôvod je nasledovný: „sviatostný charakter manželstva – hodnosť – patrí k pojmu kresťanského manželstva, a to takým spôsobom, ako patria pojmy jednota a nerozlučiteľnosť k hociktorému manželstvu. Ďalším dôvodom je podľa autora aj c. 1055., 2.§, a preto, kto pozitívnym úkonom vôle vylučuje sviatostný charakter manželstva, tomu manželská zmluva je nulitná.„ (str. 51) Sviatostný charakter je veľmi spojený s ostatnými prvkami manželstva.

Tretia štúdia je podrobné vysvetlenie k odvolaniu. Túto prednášku autor rozdelil na tri časti: I. normy, ktoré sa vzťahujú na odvolanie, II. predstavuje niekoľko možností, ktoré sa podobajú na odvolanie, ale v skutočnosti nemôžeme ich tak kvalifikovať, III. proces na druhom stupni.

Štvrtá štúdia sa zaoberá s Najvyššým tribunálom. Predovšetkým určením, čo je Apoštolská signatúra, jej rozdelenie a úloha. Autor cituje z apoštolskej exhortácie Pastor bonus, bod 121-125., ktorý presne určí úlohy Najvyššýho tribunálu Apoštolskej signatúry. O Apoštolskej signatúre hovorí kánon 1445, ale tento kánon treba brať ako zrušený na základe kán. 20. (str. 136, 2.bod).

Piata štúdia je o církevných súdoch. Súdne procesy rozdelil na tri typy: a, riadny súdny proces, b, penálny proces, c, administratívny proces. Prvé dva procesi patria do riadného súdu. Na tretí typ procesov vytvorili vlastný súd, ktorí je povinný prešetriť tieto prípady. V tejto časti autor za príklad cirkevných súdov, ich rozdelenie a druhé inštancie zobral vtedajšie Československo. Dnes už tie rozdelenia alebo zadelenia sú iné. Napriek tomu jasne a zrozumiteľne vysvetlil uplatnenie kánonov týkajúce sa tribunálov nového kódexu v tom období.

Autor knihy, Zenon Grocholewski, nám chce veľmi pomáhať svojimi štúdiamy. Uľahčiť každodennú prácu v cirkevnoprávnej praxi, predovšetkým v uplatnovaní kánonov a pri ich vysvetlení.