Dokument je převzat z www stránky Ministerstva kultury SR (http://www.culture.gov.sk)

MINISTERSTVO KULTÚRY
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Materiál na rokovanie vlády
Slovenskej republiky MK - 6/2001 - 1/17

 

NÁVRH
ZÁKONA O FINANČNOM ZABEZPEČENÍ ČINNOSTÍ CIRKVÍ
A NÁBOŽENSKÝCH SPOLOČNOSTÍ

 

Materiál sa predkladá:

na základe Plánu legislatívnych
úloh vlády Slovenskej republiky
na rok 2001 a uznesenia vlády SR
č. 805/2000 bod C.20

Materiál obsahuje:

  1. Návrh uznesenia vlády SR
  2. Predkladaciu správu
  3. Návrh zákona NR SR o finančnom zabezpečení činnosti cirkví a náboženských spoločností
  4. Dôvodovú správu
  5. Návrh komuniké

 

Predkladá:

Milan K Ň A Ž K O
minister kultúry SR

 

Bratislava apríl 2001

 

VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

N á v r h

U Z N E S E N I E

vlády Slovenskej republiky

k návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o finančnom zabezpečení činnosti cirkví a náboženských spoločností

 

Číslo uznesenia:

Zo dňa:

Predkladateľ: minister kultúry Slovenskej republiky

Podnet: na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2001 a uznesenia vlády SR č. 805/2000 bod C.20

Stupeň utajenia:

 

VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

V l á d a

  1. schvaľuje

    A. 1. návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o finančnom zabezpečení činnosti cirkví a náboženských spoločností;

  2. poveruje

predsedu vlády

B. 1. predložiť vládny návrh zákona Národnej rade Slovenskej republiky na ďalšie ústavné prerokovanie,

ministra kultúry

B.2. uviesť vládny návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

Vykonajú: predseda vlády
minister kultúry

 

Predkladacia správa

 

Vláda Slovenskej republiky prijala na svojom rokovaní 9. októbra 2000 uznesenie č. 805, kde v bode C. 20 uložila ministrovi kultúry v termíne do
30. júna 2001 “predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských
spoločností štátom v znení neskorších predpisov s cieľom zamedziť ďalšiemu zvyšovaniu výdavkov rozpočtovej kapitoly na cirkvi a náboženské spoločnosti.”

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky sa dôkladne zaoberalo spôsobmi finančného zabezpečenia cirkví a náboženských spoločností tak vo vyspelých demokratických štátoch Európskej únie, ako aj v postkomunistických štátoch strednej a východnej Európy. Na základe analýzy dospelo k záveru, že v súčasnej situácii je možné aplikovať jedine model inšpirujúci sa legislatívou Belgicka, Luxemburska a Grécka, kde štát prispieva na platy duchovných podľa presne stanovených kritérií. Tento model navyše zodpovedá historickému vývoju v našom geopolitickom priestore.

Problematikou nového modelu financovania cirkví sa Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky zaoberá dlhodobo, pričom sa príprava zákona realizovala v súčinnosti s poverenými zástupcami Konferencie biskupov Slovenska, Ekumenickej rady cirkví v SR, Ústredného zväzu židovských náboženských obcí a Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví v pracovnej skupine na prípravu návrhu nového modelu finančného zabezpečenia cirkví a náboženských spoločností.

Navrhovaný zákon zachováva podstatu doteraz uplatňovaného modelu hospodárskeho zabezpečenia činnosti cirkví a náboženských spoločností, avšak s tým rozdielom, že poskytovanie pomoci limituje so zreteľom na počty členov jednotlivých cirkví a náboženských spoločností. Zohľadňuje pritom špecifické podmienky ich pôsobenia kategorizáciou podľa veľkosti. S princípom veľkostnej kategorizácie cirkví a náboženských spoločností vyjadrila svoj súhlas tak Konferencia biskupov Slovenska, ako aj Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike.

Navrhovaný zákon predpokladá tiež príspevok štátu na platy istého počtu prevádzkových zamestnancov riadiacich orgánov cirkví a náboženských spoločností, ako aj na ich prevádzku. Na rozdiel od zákona č. 218/1949 Zb. nepočíta napríklad s náhradou cestovných, sťahovacích a iných výdavkov ani s náhradou riadnych vecných nákladov spojených s výkonom bohoslužieb a iných náboženských úkonov.

So zreteľom na to, že ide o úpravy väčšieho rozsahu zákona, ktorý bol navyše už dvakrát novelizovaný, v súlade s bodom 20 legislatívnotechnických pokynov Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov publikovaných pod č. 19/1997 Z. z. plní Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky uloženú úlohu vypracovaním novej právnej normy.

NÁVRH

ZÁKON

z........................2001

o finančnom zabezpečení činností cirkví a náboženských spoločností

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§1
Účel zákona

Tento zákon upravuje finančné zabezpečenie činností cirkví a náboženských spoločností (ďalej len “cirkvi”).

§2
Vymedzenie niektorých pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) členom cirkvi fyzická osoba, ktorá je pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov prihlásená za jej príslušníka; rozhodujúcim je naposledy uskutočnené sčítanie, ktorého definitívne výsledky, sú oficiálne publikované k 1. januáru roka, ktorý predchádza roku, na ktorý sa zostavuje štátny rozpočet,

b) duchovným fyzická osoba poverená cirkvou na duchovenskú činnosť, ak túto činnosť vykonáva na území Slovenskej republiky,

c) prevádzkovým zamestnancom fyzická osoba poverená cirkvou na vykonávanie prevádzkovej činnosti v riadiacich orgánoch cirkvi.

§ 3
Zdroje finančného zabezpečenia činnosti cirkví

/1/ Cirkvi hospodária samostatne podľa vlastných rozpočtov.

/2/ Zdrojmi finančného zabezpečenia činnosti cirkví sú najmä:

  1. príspevky štátu na platy duchovných a prevádzkových zamestnancov vrátane poistného a príspevku do Národného úradu práce povinne uhrádzaných cirkvou za svojich zamestnancov a na prevádzkové náklady riadiacich orgánov cirkví,
  2. účelové príspevky na charitatívnu činnosť cirkví, na záchranu, obnovu a v odôvodnených prípadoch aj na výstavbu nových objektov a na vybrané kultúrne aktivity,
  3. dary fyzických osôb a dobrovoľné príspevky členov cirkví,
  4. dary právnických osôb,
  5. výnosy z vlastného majetku a z vlastnej činnosti cirkví.

/3/ Štát podporuje činnosť cirkví aj poskytovaním daňových, colných a iných úľav podľa osobitných predpisov.

Príspevky štátu poskytované cirkvám

§4

/1/ Štát poskytuje cirkvám na ich písomnú žiadosť príspevky na platy duchovných a prevádzkových zamestnancov vrátane poistného a príspevku do Národného úradu práce povinne uhrádzaných cirkvou za svojich zamestnancov a na prevádzkové náklady riadiacich orgánov cirkví.

/2/ Príspevok na plat duchovného, ako aj príspevok na plat prevádzkového zamestnanca sa poskytuje vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy platnej k 1. januáru roka, ktorý predchádza roku, na ktorý sa zostavuje štátny rozpočet.

/3/ Príspevky na platy duchovných sa poskytujú na skutočný počet duchovných, najviac však na taký ich počet, ktorý nepresiahne

  1. v cirkvi, ktorá má viac ako 2 500 000 členov, tisícštyristopäťdesiatinu celkového počtu jej členov,
  2. v cirkvi, ktorá má viac ako 1 000 000, ale nie viac ako 2 500 000 členov, tisícdvestopäťdesiatinu celkového počtu jej členov,
  3. v cirkvi, ktorá má viac ako 300 000, ale nie viac ako 1 000 000 členov, deväťstotinu celkového počtu jej členov,
  4. v cirkvi, ktorá má viac ako 100 000, ale nie viac ako 300 000 členov, päťstopäťdesiatinu celkového počtu jej členov,
  5. v cirkvi, ktorá má viac ako 50 000, ale nie viac ako 100 000 členov, štyristotinu celkového počtu jej členov,
  6. v cirkvi, ktorá má 50 000 alebo menej členov, dvestopäťdesiatinu celkového počtu jej členov.

/4/ Príspevky na platy prevádzkových zamestnancov sa poskytujú na skutočný počet prevádzkových zamestnancov, najviac však na taký ich počet, ktorý nepresiahne

  1. v cirkvi uvedenej v odseku 3 písm. a) trinástinu,
  2. v cirkvi uvedenej v odseku 3 písm. b) jedenástinu,
  3. v cirkvi uvedenej v odseku 3 písm. c) devätinu,
  4. v cirkvi uvedenej v odseku 3 písm. d), e), f) sedminu

celkového počtu duchovných odmeňovaných z príspevku štátu.

/5/ Príspevky štátu na poistné a na príspevky do Národného úradu práce povinne uhrádzané cirkvou za svojich zamestnancov sa poskytujú len za tých duchovných a prevádzkových zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní z príspevkov štátu, a to vo výške, ktorá zodpovedá týmto príspevkom.

/6/ Príspevok na prevádzkové náklady riadiacich orgánov cirkví sa poskytuje vo výške 10% zo súčtu príspevkov poskytnutých podľa odsekov 3 až 5.

/7/ Celková suma príspevkov štátu poskytnutých podľa odsekov 3 až 6, spôsob a časový postup jej úhrady a jej spresnenia v priebehu roka i spôsob zúčtovania poskytnutých príspevkov sa spresní v osobitných zmluvách uzatvorených medzi Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a jednotlivými cirkvami.

§5

/1/ Duchovní a prevádzkoví zamestnanci sú zamestnancami cirkví.

/2/ Platy duchovných a platy prevádzkových zamestnancov si jednotlivé cirkvi určujú podľa vnútorných predpisov, pričom však príspevok na plat poskytovaný duchovnému a prevádzkovému zamestnancovi z prostriedkov štátneho rozpočtu nesmie byť nižší ako zákonom určená minimálna mzda a nesmie byť vyšší ako trojnásobok minimálnej mzdy.

§6

/1/ Štát poskytuje cirkvám v rámci svojich možností aj účelové príspevky na charitatívnu činnosť, na záchranu a obnovu objektov, najmä kultúrnych pamiatok, v odôvodnených prípadoch aj na výstavbu nových objektov a na vybrané kultúrne aktivity.

/2/ Žiadosť cirkvi o účelový príspevok podľa odseku 1 musí byť riadne zdôvodnená a predložená Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky spravidla v čase prípravy návrhu štátneho rozpočtu.

/3/ Účelové príspevky na ciele uvedené v odseku 1 môžu cirkvi poskytnúť aj obce a vyššie územné celky.

§7
Dary a príspevky poskytované cirkvám

/1/ Cirkvi majú právo prijímať dary od tuzemských a zahraničných fyzických a právnických osôb, ako aj príspevky svojich členov.

/2/ Cirkvi majú právo organizovať bez osobitného povolenia miestne, regionálne a celoštátne zbierky na podporu alebo zabezpečenie svojej činnosti.

/3/ Prostriedky získané podľa odseku 1 a 2 nepodliehajú zdaneniu.

§8
Výnosy z vlastného majetku a z vlastnej činnosti cirkví

Cirkvi majú právo vlastniť hnuteľný aj nehnuteľný majetok a nakladať s ním v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Cirkvi majú právo používať výnosy zo svojho majetku a z vlastnej činnosti.

§9
Oprávnenia štátu, obcí a vyšších územných celkov

/1/ Štát je oprávnený požadovať od cirkví správy o využití príspevkov poskytnutých podľa § 4 a účelových príspevkov poskytnutých podľa § 6 odseku 1 a 2, ako aj kontrolovať správnosť ich použitia.

/2/ Oprávnenie podľa odseku 1 majú aj obce a vyššie územné celky, pokiaľ ide o účelový príspevok, ktorý poskytli podľa § 6.

§10
Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa:

  1. zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení zákona č. 16/1990 Zb. a zákona č. 522/1992 Zb.,
  2. nariadenie vlády ČSFR č. 578/1990 Zb. o úprave osobných požitkov poskytovaných duchovným cirkví a náboženských spoločností v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 187/1997 Z. z.

§11
Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2002.

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Cirkvi a náboženské spoločnosti pôsobia v Slovenskej republike slobodne a nezávisle. Toto právo im zaručuje Ústava Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, a zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov. Súčasťou práv cirkví a náboženských spoločností je aj právo ustanovovať svojich duchovných nezávisle od štátnych orgánov.

V zmysle zákona č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení neskorších predpisov je štát povinný uhrádzať osobné požitky duchovných (§ 1), náhradu cestovných, sťahovacích a iných výdavkov (§ 4), sociálnych dávok (§ 6), riadnych vecných nákladov spojených s výkonom bohoslužieb a iných náboženských úkonov i s cirkevnou administratívou (§ 8 ods. 1), v odôvodnených prípadoch osobitnú pomoc pri mimoriadnych vecných nákladoch (§ 8 ods. 2) a vydržiavať učilištia a ústavy pre výchovu duchovných (§ 12).

Hoci štát poskytuje cirkvám a náboženským spoločnostiam v súčasnosti len finančné prostriedky na platy duchovných a prevádzkových zamestnancov ústredí cirkví, na príslušné odvody do fondov za zamestnávateľa a čiastočne na prevádzku ústredí, v poslednom období, najmä v dôsledku rastúceho počtu duchovných, vzrastajú nároky na štátny rozpočet každoročne cca. o 70 miliónov Sk. V roku 2000 predstavovali sumu 519 704 tis. Sk z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (vrátane prostriedkov na Slovenskú katolícku charitu vo výške 43 mil. Sk a na Evanjelickú diakoniu vo výške 3,5 mil. Sk).

Situácia sa stáva pre štátny rozpočet problematickou. Z uvedeného dôvodu prijala vláda Slovenskej republiky uznesenie č. 805/2000 (bod C. 20), ktorým bolo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky zaviazané v termíne do konca júna 2001 predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona č. 218/1949 Zb. s cieľom zamedziť ďalšiemu zvyšovaniu výdavkov zo štátneho rozpočtu na cirkvi a náboženské spoločnosti. So zreteľom na to, že ide o väčšie úpravy zákona, ktorý bol navyše už dvakrát novelizovaný, túto úlohu je podľa bodu 20 legislatívnotechnických pokynov Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov publikovaných pod č. 19/1997 Z. z. potrebné splniť vypracovaním novej právnej normy.

Návrh novej zákonnej úpravy vychádza zo skutočnosti, že cirkvi a náboženské spoločnosti v súčasnej ťaživej ekonomickej situácii nie sú schopné plniť svoje poslanie bez finančnej pomoci štátu, a to ani napriek čiastočnému vráteniu majetku na základe zákona č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam. Reštituovaný majetok bol cirkvám a náboženským spoločnostiam vrátený zväčša v zlom stave, takže sa v perspektíve najbližších rokov nemôže stať reálnym zdrojom dostatočných príjmov pre ich činnosť, ba neraz si vyžaduje nemalé investície. Mnohé nehnuteľnosti vo vlastníctve cirkví sú zároveň vzácnymi kultúrnymi pamiatkami, ktorých súčasný stav a náročnosť nevyhnutných statických a reštaurátorských prác vyžaduje mimoriadne finančné náklady.

Navrhovaný zákon preto zachováva podstatu doteraz uplatňovaného modelu hospodárskeho zabezpečenia činnosti cirkví a náboženských spoločností, avšak s tým rozdielom, že poskytovanie príspevkov limituje so zreteľom na počty členov jednotlivých cirkví a náboženských spoločností. Zohľadňuje pritom aj špecifické podmienky ich pôsobenia kategorizáciou podľa veľkosti. Táto kategorizácia citlivo reflektuje objektívnu skutočnosť, že čím je cirkev a náboženská spoločnosť menšia, tým viac má svojich veriacich rozptýlených po území Slovenskej republiky. V dôsledku toho potrebuje mať jedného duchovného na nižší počet veriacich. Kategorizácia cirkví a náboženských spoločností podľa veľkosti teda neznamená porušenie zásady ich rovnakého postavenia pred zákonom, ale naopak, realizáciu tejto zásady v praxi. Prípadné určenie jednotného počtu veriacich pripadajúcich na jedného duchovného by vážne ohrozilo činnosť menších cirkví a náboženských spoločností alebo by neprimerane zvýhodnilo veľké cirkvi. S princípom veľkostnej kategorizácie cirkví a náboženských spoločností vyjadrila svoj súhlas tak Konferencia biskupov Slovenska, ktorá reprezentuje Rímskokatolícku cirkev v SR a Gréckokatolícku cirkev v SR, ako aj Ekumenická rada cirkví v SR, ktorá združuje väčšinu ostatných registrovaných cirkví.

Limitovanie počtu štátom platených duchovných a prevádzkových zamestnancov riadiacich orgánov cirkví a náboženských spoločností v navrhovanom §4 odsekoch 3 a 4 však neznamená tzv. “numerus clausus”. Cirkvi a náboženské spoločnosti môžu zamestnávať aj vyšší počet duchovných a prevádzkových zamestnancov, ale prostriedky na ich platy musia zabezpečiť z iných zdrojov.

V rámci prípravy návrhu zákona sa dôsledne skúmali možnosti recipovania niektorého z modelov finančného zabezpečenia cirkví v demokratických štátoch Európy. So zreteľom na ekonomickú situáciu cirkví a náboženských spoločností a sociálnu situáciu obyvateľstva je v súčasnosti prijateľný jedine model uplatňovaný v Belgicku, Luxembursku a Grécku, ktorého princípy sú podobné princípom navrhovaného zákona.

Dôležitým aspektom navrhovanej právnej normy je skutočnosť, že stanovuje jasné a transparentné pravidlá finančnej podpory činnosti cirkví a náboženských spoločností. Keby ustanovenia navrhovaného zákona boli platili už v roku 2000, bolo by to znamenalo úsporu pre štátny rozpočet cca o 7 miliónov Sk. Pri súčasnej výške minimálnej mzdy a dosiahnutí plného počtu štátom platených duchovných i prevádzkových zamestnancov by obligatórne výdavky štátu pre kapitolu ministerstva kultúry na činnosť cirkví a náboženských spoločností predstavovali 575 479 872 Sk. Plný počet štátom platených duchovných a prevádzkových zamestnancov sa však dosiahne najskôr o 4 roky.

Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona s právom Európskej únie

  1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.
  2. Názov návrhu zákona: o finančnom zabezpečení činností cirkví a náboženských spoločností.
  3. V práve Európskej únie je problematika zákona:
    a) neupravená.
  4. Návrh zákona svojou problematikou:
    c) nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružovaní a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.
  5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona:
    problematika návrhu zákona nie je upravená právnymi normami Európskej únie.
  6. Vyjadrenie stupňa kompatibility s právnou normou Európskej únie:
    navrhnutý zákon sa nedáva do súladu s právnymi normami Európskej únie.

Osobitná časť

K § 1:

Podľa zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z. štát uznáva len cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú registrované. Navrhovaný zákon sa teda vzťahuje výlučne na registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, ktorých je v súčasnosti pätnásť.

K § 2:

Jednotlivé cirkvi a náboženské spoločnosti nemajú rovnaké kritériá na stanovenie toho, či fyzická osoba je ich členom, niektoré si dokonca vôbec nevedú evidenciu svojich členov, prevažne z vieroučných dôvodov. Preto najobjektívnejším spôsobom, ako zistiť počet členov jednotlivých cirkví a náboženských spoločností na účely tohto zákona, je vychádzať z výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov. Keďže štátny rozpočet sa pripravuje už v prvej polovici predchádzajúceho roka, je potrebné vychádzať z údajov, ktoré sú v čase jeho prípravy oficiálne publikované Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

Autonómne postavenie cirkví a náboženských spoločností zakotvené v Ústave SR umožňuje, aby si svoje vnútorné záležitostí, vrátane ustanovovania duchovných riešili nezávisle od štátnych orgánov. Nezávislosť pri riešení vnútorných záležitostí vedie tak aj k odlišnostiam v spôsobe ustanovovania a postavení i vymedzení pôsobnosti duchovného v jednotlivých cirkvách. Pojem “duchovný” možno preto vymedziť v zákone len veľmi rámcovo. V osobitne odôvodnených prípadoch umožní zahrnúť pod tento pojem aj také fyzické osoby, ako napríklad predstaviteľov rehoľných spoločenstiev.

Rovnako je potrebné vymedziť na účely tohto zákona aj pojem prevádzkového zamestnanca cirkvi. Ide najmä o administratívnych a technických zamestnancov biskupského úradu, arcibiskupského úradu, eparchiálnej a metropolitnej rady, rady cirkvi, ústredného zväzu a podobne.

K § 3:

K nezávislému postaveniu cirkví a náboženských spoločností patrí aj ich právo samostatne hospodáriť podľa vlastných rozpočtov. Podpora zo strany štátu nepredstavuje jediný zdroj finančného zabezpečenia cirkví a náboženských spoločností, ale spolu s darmi fyzických osôb a dobrovoľnými príspevkami členov cirkví, s darmi právnických osôb, výnosmi z vlastného majetku a z vlastnej činnosti je súčasťou ich viaczdrojového financovania.

K § 4:

Navrhovaná právna úprava finančného zabezpečenia činností cirkví a náboženských spoločností zachováva doteraz uplatňovaný model finančnej pomoci štátu poskytovanej registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam, avšak so zreteľom na vývoj po roku 1989 a na celkovú situáciu v štáte tento model do značnej miery modifikuje. Na rozdiel od zákona č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení zákona č. 16/1990 Zb. a č. 522/1992 Zb. príspevky štátu redukuje len na platy duchovných, na platy prevádzkových zamestnancov vrátane odvodov do príslušných fondov a čiastočne na ostatné prevádzkové náklady ústredí cirkví. Počty štátom platených duchovných a prevádzkových zamestnancov navyše limituje so zreteľom na počty členov jednotlivých cirkví. Predpokladom poskytnutia príspevku štátu je predloženie žiadosti zo strany jednotlivých cirkví, pretože niektoré z nich si toto právo neuplatňujú.

Priemerný plat duchovného v roku 2000 predstavoval sumu 8794,- Sk, čo takmer presne zodpovedá súčasnému dvojnásobku minimálnej mzdy. Keďže štátny rozpočet sa pripravuje už v prvej polovici predchádzajúceho roka, je potrebné vychádzať pri jeho zostavovaní z minimálnej mzdy, ktorá je aktuálna v uvedenom čase.

Maximálny počet duchovných, ktorým štát prispieva na platy, sa vypočítava podľa pevne stanoveného pravidla, ktoré zohľadňuje objektívnu skutočnosť, že čím je cirkev a náboženská spoločnosť menšia, tým viac má svojich veriacich rozptýlených po území Slovenskej republiky. V dôsledku toho potrebuje mať jedného duchovného na nižší počet veriacich. Kategorizácia cirkví a náboženských spoločností podľa veľkosti teda neznamená porušenie zásady ich rovnakého postavenia pred zákonom, ale naopak, realizáciu tejto zásady v praxi.

Maximálny počet prevádzkových zamestnancov, ktorým štát prispieva na platy, závisí od počtu duchovných, lebo predovšetkým im zabezpečujú administratívno-technický servis.

Súčasťou príspevku štátu je aj uhrádzanie odvodov do fondov platených zamestnávateľom za zamestnanca, v súčasnosti do zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne a do Národného úradu práce. Vzťahuje sa však len na tých zamestnancov, na platy ktorých prispieva štát, a len vo výške, ktorá zodpovedá tomuto príspevku. Netýka sa teda iných zamestnancov cirkví a náboženských spoločností ani tej časti ich platu, ktorú im zamestnávateľ uhrádza z iných zdrojov.

Príspevok na prevádzkové náklady ústredí cirkví sa poskytuje vo výške 10% súčtu príspevkov na platy duchovných a prevádzkových zamestnancov ústredí cirkví a na odvody do príslušných fondov za nich.

K § 5:

Aj keď štát prispieva na platy istého počtu duchovných aj prevádzkových pracovníkov ústredí cirkví, títo nie sú zamestnancami štátu, ale príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

Návrh zákona ráta s tým, že sa úhrnná suma obligatórnych príspevkov štátu poskytovaná cirkvi a náboženskej spoločnosti bude každoročne určovať v zmluve uzavretej medzi ministerstvom kultúry a konkrétnou cirkvou či náboženskou spoločnosťou. V takejto zmluve sa zároveň upraví spôsob a časový harmonogram poskytovania príspevkov, spôsob spresňovania príspevkov v priebehu roka a podrobnosti týkajúce sa zúčtovávania poskytnutých finančných prostriedkov.

Na cirkvi a náboženské spoločnosti, hoci sú autonómne a nezávislé od štátu, sa vzťahujú kogentné ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Okrem iného budú preto cirkvi a náboženské spoločnosti povinné poskytnúť každému svojmu zamestnancovi plat aspoň vo výške minimálnej mzdy. Ustanovenie o trojnásobku minimálnej mzdy zohľadňuje potrebu spravodlivého odmeňovania a má slúžiť na zabránenie prípadného neodôvodneného zvýhodňovania niektorých zamestnancov cirkví a náboženských spoločností na úkor ostatných zamestnancov z prostriedkov štátneho rozpočtu.

K § 6:

Právna úprava reaguje na skutočnosť, že niektoré cirkvi plnia veľmi významné charitatívne úlohy a plnením týchto úloh odbremeňujú štát od jeho povinností. Charitatívna činnosť, najmä Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike, je rozsiahla a účinná. Je preto opodstatnené, aby ju štát v rámci svojich možností naďalej finančne podporoval. Príspevky štátu na túto činnosť a rovnako aj na záchranu a obnovu sakrálnych objektov, sú však len fakultatívne. To, či štát príspevok poskytne a v akej výške, bude závisieť predovšetkým od jeho možností. Zakotvenie navrhovaného ustanovenia do zákona je nevyhnutné aj z dôvodu, že mnohé sakrálne objekty patria medzi najvýznamnejšie kultúrne pamiatky, ktoré je potrebné zachovať pre budúce generácie. Záchrana a obnova významných pamiatok je pritom veľmi náročná a finančne nákladná, bez podpory a finančnej pomoci štátu spravidla ťažko realizovateľná.

Predpokladá sa tiež možnosť takéhoto účelového príspevku zo strany obcí a vyšších územných celkov.

K § 7:

Určitým zdrojom finančného zabezpečenia činnosti cirkví a náboženských spoločností sú aj dary získané od rôznych fyzických a právnických osôb, či už v tuzemsku alebo zo zahraničia, a dobrovoľné príspevky veriacich na činnosť cirkví a náboženských spoločností. Štát takúto finančnú pomoc cirkvám a náboženským spoločnostiam podporuje tým, že dary a finančné príspevky veriacich, či už pravidelné alebo nepravidelné, oslobodzuje od zdanenia. Navyše cirkvám a náboženským spoločnostiam umožňuje organizovať zbierky na pomoc ich aktivitám bez osobitného súhlasu štátnych orgánov alebo orgánov územnej samosprávy.

K § 8:

S vlastným majetkom cirkvi a náboženské spoločnosti hospodária a nakladajú samostatne pri zachovaní všeobecne záväzných právnych predpisov.

K § 9:

V záujme správneho využívania štátom poskytovaných príspevkov na zabezpečenie činností cirkví a náboženských spoločností je nevyhnutné, aby štát, najmä Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, mali naďalej právo kontroly použitia poskytnutých finančných prostriedkov. Na tento účel budú slúžiť aj pravidelné správy cirkví a náboženských spoločností o použití poskytnutých prostriedkov. Právo kontroly sa vzťahuje nielen na obligatórne príspevky podľa § 4, ale aj na účelové príspevky poskytnuté podľa § 6.

Ak pôjde o účelový príspevok poskytnutý obcou alebo vyšším územným celkom, vzťahuje sa právo kontroly jeho využitia aj na uvedený subjekt.

K § 10:

Keďže navrhovaný zákon komplexne upravuje problematiku finančného zabezpečenia niektorých činností cirkví a náboženských spoločností, a tým plne nahradzuje doterajšie právne úpravy, je potrebné zrušiť zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení zákona č. 16/1990 Zb. a č. 522/1992 Zb.

Rovnako treba zrušiť aj nariadenie vlády ČSFR č. 578/1990 Zb. o úprave osobných požitkov poskytovaných duchovným cirkví a náboženských spoločností v znení nariadenia vlády SR č. 187/1997 Z. z.

K § 11:

Predpokladaný termín nadobudnutia účinnosti tohto zákona je 1. január 2002.

 

N Á V R H

K O M U N I K É

Vláda Slovenskej republiky prerokovala dňa .............................. návrh zákona, o finančnom zabezpečení činností cirkví a náboženských spoločností.

Navrhovaná právna úprava rieši a vymedzuje zdroje a spôsob finančného zabezpečenia činnosti cirkví a náboženských spoločností pôsobiacich v Slovenskej republike.

 

SIPKA HORE

pix link

Spracované na základe podkladov
Cirkevného odboru MK SR 7. 5. 2001