Publikováno pod
č. 90, ve Sbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu,
zošit 7, roč.
1994, str. 236
Uznesenie
Najvyššieho súdu
SR
z 8. augusta 1994,
sp. zn. 3 Sž 25/94
Rozhodnutie orgánu cirkvi - Generálneho
biskupského úradu v Bratislave evanjelickej cirkvi a. v, ktorým žalobcovia boli
vylúčení z evanjelickej cirkvi a. v na Slovensku, nie je rozhodnutím vydaným v
oblasti verejnej správy, ani rozhodnutím správneho orgánu, preto súdnemu
preskúmavaniu nepodlieha.
Žalobcovia v 1) a 2) rade žalobou z 28. marca 1994 podanú na súde dňa 7. 4.1994
sa domáhali proti žalovanému preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 2.
marca 1994, číslo 37, ktorým obaja žalobcovia boli vylúčení z Evanjelickej
cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.
Žalobcovia príslušnosť súdu v tejto veci vyvodzujú z ustanovenia § 246 ods. 2
písm. d) O. s. p. v znení novely č. 46/1994 Zb.
Žalovaný vo svojom stanovisku k podanej žalobe uviedol, že so zreteľom na
ustanovenie článkov 24 ods. 3, § 46 ods. 2 a § 142 ods.1 Ústavy Slovenskej
republiky preskúmanie uznesenia Generálneho presbyterstva Evanjelickej cirkvi
a.v. na Slovensku z 2. 3.1994, ktorým boli žalobcovia vylúčení z Evanjelickej
cirkvi a.v. na Slovensku nespadá do pôsobnosti súdu, pretože nejde o
rozhodnutie orgánov verejnej správy. Prijatie občana do cirkvi i jeho vylúčenie
z cirkvi, ak sú preto splnené ustanovené podmienky, spadá výlučne do pôsobnosti
príslušných orgánov cirkvi.
Najvyšší súd SR konajúc podľa piatej časti O. s. p. konanie vo veci zastavil.
Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov upravuje piata
časť, druhej hlavy v ustanovení § 247 ods.1 a 2 O. s. p. Z ustanovenia § 247
ods.1 vyplýva, že podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v
ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach
ukrátená rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť
tohto rozhodnutia. Z ustanovenia § 244 ods. 2 a § 247 ods. 1 O. s. p.
nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, resp. uznesenie z 2. 3.1994, ktorým boli
žalobcovia vylúčení z Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, vydané Generálnym
biskupským úradom Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, nie je rozhodnutím
vydaným v oblasti verejnej správy, ani rozhodnutím správneho orgánu, preto
súdnemu prieskumu nepodlieha. Najvyšší súd SR podľa § 246 ods. 2 písm. d) O. s.
p. nie je vecne príslušný na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, lebo nejde o
rozhodnutie orgánu záujmovej samosprávy ani o rozhodnutie vydané v oblasti
verejnej správy.
Podľa § 250 ods. 2 O. s. p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o
sebe tvrdí, že ako účastník právneho konania bola rozhodnutím správneho orgánu
ukrátená na svojich právach. Rozhodnutie žalovaného nie je rozhodnutím
správneho orgánu, ani rozhodnutím orgánu verejnej správy.
Podľa čl. 24 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky cirkvi a náboženskej
spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány,
ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú
rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. Z tohto
ustanovenia vyplýva, že cirkev si rieši svoje vnútorné záležitosti sama, podľa
vlastnej ústavy a vlastných cirkevných zákonov.
Podľa § 250d ods. 3 O. s. p. predseda senátu konanie zastaví a okrem iného
žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom.
Vzhľadom k tomu, že z horeuvedených dôvodov rozhodnutie žalovaného nepodlieha
súdnemu prieskumu, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250d ods. 3 O. s.
p. konanie zastavil
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (§ 250k O. s. p.
).