1. Trestného činu marenia dozoru nad cirkvami podľa § 178 Tr. zák. sa môžu doppustiť aj radoví veriací t.j. osoby, ktoré nevykonávajú duchovenskú alebo inú cirkevnú funkciú
2. Obchádzanie zásad stanovených pre správu a hospodarenie s majetkom cirkví zákonom č. 218/1949 Zb. a tento zákon vykonávajúcimi všeobecne zaväznými právnými predpismi možno postihnúť ako trestný čin podľa § 178 Tr. zák., ak takýto čin znemožňuje alebo sťažuje výkon dozoru nad majetkom cirkví, najmä ak umožňuje nekontrovateľné príjmy a výdavky.

Neznalosť podrobných predpisov vydaných pre správu a hospodárenie s majetkom cirkví, alebo neuverejnených (neoznámených) v Zbierke zákonov, pokiaľ ich páchaťel nepoznal a poznať nebol povinný, možno posúdiť len v rámci stupňa nebezpečnosti spáchaného pre spoločnosť.

Odôvodnenie:

Niektorí radoví (laickí) príslušníci cirkví, najmä vo Východoslovenskom kraji, v snahe využiť obdobie rokov 1968 a 1969 na rozšírenie cirkevných základní adaptáciou a stavbou nových kostolov, ako aj rozširovaním ďalších objektov slúžiacich cirkvám organizovali a vykonávali verejné zbierky mezi občanmi - veriacimi. Nepožiadali však príslušný ONV o povolenie verejnej zbierky. Vykonanými zbierkami sa v piatich prípadoch, posudzovaných súdmi vo Východoslovenskom kraji, zozbierali medzi veriacimi tieto sumy: 8 400 Kčs, 10 000 Kčs, 12 000 Kčs, 27 944 Kčs, 214 000 Kčs. Zozbierané peniaze veriaci neodovzdávali farárovi (správcovi fary) na zavedenie do pokladničného denníku a na odvedenie na bežný účet v Slovenskej štátnej sporiteľni, ale ponechali ich u povereného občana, ktorý z nich uhradzoval výdavky na zakúpenie potrebného najmä stavebného materiálu, prípadne na hradenie iných výdavkov. Ani v jednom z uvedených príadov sa nezistila účasť farára (správcu fary) na organizovaní a vykonávaní zbierok.

Túto činnosť posúdili okresné súdy v Prešove a Michalovciach v trestných veciach u nich vedených ako trestný čin marenia dozoru nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami podľa § 178 Tr. zák.. Rozsudky nadobudli právoplatnosť už na súde prvého stupňa.

Z podnetu presedu Krajského súdu v Košiciach preskúmal uvedené veci minister spravodlivosti SSR. Ani v jednej z nich však sťažnosť pre porušenie zákona nepodal. Keďže ide o právnu problematiku, ktorá je sporná najmä vo Východoslovenskom kraji. Minister spravodlivosti SSR podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 36/1964 Zb. v znení zákona č. 156/1969 Zb. požiadal Najvyšší súd SSR, aby v trestnom kolégiu zaujal stanovisko k správnemu výkladu zákona.

Trestné kolégium Najvyššieho súdu SSR preto k uvedenej problematike zaujíma toto stanovisko:

Trestného činu marenia dozoru nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami podľa § 178 Tr. zák. sa dopúšťa páchateľ, ktorý v úmysle mariť alebo sťažovať státny dozor nad cirkvou alebo náboženskou spoločností koná v rozpore s ustanoveniami Zákona o hospodárskom zabezpečení cirkví (zákon č. 218/1949 Zb.) a tento zákon vykonávajúcích vládnych nariadení č. 219/1949 Zb., 220/1949 Zb. Ide teda o ustanovenie, v ktorom Trestný zákon nevymedzuje trestný čin všetkými zákonnými znaky konania - odkazuje na zákon iný. Preto okolnosť, či konkretny čin vyčerpáva znaky zákonnej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 178 Tr. zák., nemožno posúdiť len zo znenia Trestného zákona bez toho, aby sa čin sám neposudzoval aj so zreteľom na povinnosti páchaťela uložené vyššie citovanými predpismi upravujúcimi vzťahy štátu a cirkví (náboženských spoločností).

Z hladiska ustanovení Trestného zákona sa trestného činu podľa § 178 môže dopustiť ktokoľvek (arg. z dikcie "kto v úmysle..."). Trestný zákon tedy nevyžaduje, aby išlo o osobitný subjekt, ktorým by mal byť duchovný, resp. laický cirkevný funkcionár. Preto se tohto trestného činu môže dopustiť i radový veriaci, a to aj vtedy, keď sa na spáchanom trestnom čine cirkevní funkcionári v nijakej forme nezúčastnili, resp. ak o jeho spáchání ani nevedeli.

Trestný čin podľa § 178 Tr. zák. je úmyseľným trestným činom. To znamená, že k jeho spáchaniu - rovnako ako k spáchaniu každého úmyselného trestného činu - je potrebné zavinenie podľa § 4 Tr. zák. intelektová, resp. vôlová zložka úmyselného zavinenia sa však u trestných činov vzťahuje vždy len ku skutkovým okolnostiam činu, bez ohľadu na jeho právnu kvalitu. To znamená, že postačí, ak páchateľ svojím činom "spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušil alebo ohrozil záujem chránený Trestným zákonom" pretože tento pre spološnosť nebezpečný následok spôsobiť môže a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Pritom nie je rozhodné, aby páchateľ súčasne vedel, že porušuje Trestným zákonem chránený záujem spôsobom uvedeným v zákone alebo - inými slovami - aby vedel, že jeho čin je trestným činem. Právny omyl (neznalosť zákona) nie je tedy okolnosť vylučujúcou páchaťelovu trestnosť.

Pokaľ však ide o spôsob spáchania činu Trestný zákon v § 178 odkazuje na ustanovenie zákona č. 218/1949 Zb. a vládných nariadení vydaných na vykonavanie tohto zákona upravujúcich osobitne vzťah štátu k jednotlivým cirkvám (vl. nar. č. 219/1949 Zb. až 223/1949 Zb.). V konkrétnych prípadoch posudzovaných súdmi išlo vždy o činy spadajúce do sféry majetkoprávnych vzťahov.

Zákonem č. 218/1949 Zb. prevzal štát na seba povinnosť hospodársky zabezpečovať ckrkvi a náboženské spoločnosti, najmä: podľa § 1 poskytuje štát osobné požitky (definované v § 3) duchovným cirkví a náboženských spoločností a hradí im podľa § 4 náhradu cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, podľa § 6 štát zabezpečuje socialne dávky podľa obdoby predpisoch platných pre pre pracovníkov štátného aparátu a napokon podľa § 8 hradí štát vecné výdavky spojené s výkonom bohoslužieb, iných náboženských úkonov a s církevnou administrativou a poskytuje v odôvodnených prípadoch osobitnú pomoc na mimoriadne vecné trovy.

Naproti tomu si štát podľa § 10 záoona č. 218/1949 Zb. vyhradil pre seba dozor nad majetkom cirkví a náboženských spolôčností. Výkon tohoto dozoru je podrobnejšie upravený cit. vládnymi nariadeniami s prihliadnutím na špecifiká jednotlivých cirkví a náboženských spoločností. Podľa § 27 vl. nar. č 219/1949 Zb. (i ostatných vl. nariadení č. 220 až 223/1949 Zb.) štát dozor vykonáva tým, že skúma cirkevné hospodárenie a vyhradzuje si schválenie všetkých majetkoprávnych úkonov týkajúcich sa církevného majetku. Podľa § 26 ods.3 vl. nar. č. 219/1949 Zb.(i ostatnych cit. vládnych nariadení) patria do cirkevného majetku aj príjmy zo zbierok a darov v prospech cirkví a ako také podľa § 26 4 a 5 cit. nariadení podliehajú súpisu majetku s tým, že zmeny stavu majetku budú se každoročne hlásiť štátnému orgánu poverenému výkonom dozorou. Ročné hospodárenie cirkví sa uskutočňuje na podklade rozpočtov (§ 25 a § 26 cit. vládnych nariadení). Pre jednotné zostavovanie posudzovanie rozpočtov a ich jednotlivých položiek vydal býv. štátny úrad pre veci cirkevné v roku 1956 niektoré pomocné normy, ktoré platia doteraz. Medzi ne patria aj výnosy z kostolných zbierok (pozri "Súbor právnych predpisov upravujúcich pomer k cirkvám" str. 132).

Organizovanie a vykonávanie cirkevných zbierok nie je osobitne upravené. Býv. Ministerstvo školstva a kultúry vo vysvetlivkách k publikácii "Súbor právnych predpisov upravujúcich pomer k cirkvám" vydanej v r.1962 na str. 137 odlišuje od zbierok pre riadne hospodárenie a zbierok účelových vykonávaných v kostoloch, pre ktoré netreba osobitné povolenie, verejné zbierky, pre ktoré je potrebný súhlas okresného národného výboru. Verejná zbierka sa vykonáva na zbieracej listine s presným ozančením účelu zbierky. Odbor pre veci vnútorné ONV musí zbierku uzavrieť. Výnos zbierky treba bezodkladne uviesť v pokladničnom denníku. Podľa smernice býv. štátného úradu pre veci cirkevné č. 5437/53-4-Súc z 10. júna 1953 a býv. ministerstva školstva s kultúry č. 47 327/59/6 Mšk z 12. novembra 1959, majú byť finančné prostriedky cirkví ukladené na bežných účtoch v Slovenskej štátnej sporiteľni. Týká sa to aj výnosov z církevných zbierok (pozri výklad k cit. smernici býv. Ministerstva školstva a kultúry "Súbor právnych predpisov upravujúcich pomer k cirkvám" str. 137).

Zmyslom a podstatou uvedených zásad je nielen zabezpečiť, aby hospodárenie s cirkevným majetkom se dialo primerane potrebám cirkví a účelu tohto majetku, ale aj to, aby výdavky, či riadne či mimoriadne (s výnimkou platov a ostatných zložiek platov duchovných, laických a externých učiteľov náboženstva, cestových výdavkov a pod., ktoré podľa zákona a vykonávacích vládnych nariadení hradí štát) sa hradili z výnosu cirkevného majetku a len v prípadoch, že farnosť (iná hospodárska jednotka) je schodková, zo štátneho príspevku ( k tomu pozri komentár v "Súbore právnych predpisov upravujúcich pomer k cirkvám" str. 125 a str. 128). Porušovaním týchto zásad sa potom nielenže marí, resp. sťažuje štátny dozor nad hospodárením cirkví, ale nadto - pri možnosti nehospodárneho nakladania s majetkom cirkví - vzniká aj nebezpečenstvo zvýšených nárokov cirkví na prostredky zo štátneho rozpočtu na úhradu schodkov. Preto konanie, ktoré smeruje k obchádzaniu predpisov o správe používaní cirkevného majetku, najmä ak umožňuje nekontrolovateľné príjmy alebo výdavky, bude spravidla aj nebezpečné pre spoločnosť.

Stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť treba aj v prípade trestného činu podľa § 178 Tr. zák. posudzovať z hľadisk § 3 ods. 4 Tr. zák. Osobitne na stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť bude vplývať následok činu, t. j. okolnosť, akou mierou bol zmarený alebo ohrozený štátny dozor nad hospodárením cirkvi. Pre zistenie následku nebudú bez významu ani kvalitativne hľadiská, najmä hodnota majetku (výška finančních prostriedkov), ktorých sa čin týkal.

Pokynmi pre správu a hospodárenie s majetkom cirkví sú podrobne upravené sčasti len riadiacimi aktami ústredných štátnych orgánov vykonávajúcich štátny dozor nad cirkevným majetkom. Sem patria aj v tomto stanovisku citované a verejne nepublikované smernice, komentáre, výklady a vysvetlivky. Ako také sú tieto akty záväzné predovšetkým pre tie osoby, ktorým boli adresované a ktorie ich musia rešpektovať. To však neznamená, že boli nezáväzné pre občanov, ktorým síce neboli adresované, ale ktorí ich napriek tomu poznajú (boli na ne upozornení). Preto súčasťou skutkového zisťovania trestného činu podľa 178 Tr. zák. spáchaného proti zásadám o správe a hospodárení s majetkom cirkví radovýni veriacimi, musí byť aj okolnosť, či boli a nakoľko boli takýmito neuverejnenými zásadami oboznámeni (o nich poučení). Ich neznalosť, prípadne neúplnú znalosť, možno hodnotiť pri posudzovaní miery zavinenia ako významnú okolnosť pri určení stupňa nebezpečnosti spáchaného trestného činu pro spoločnosť.

Bratislava 3. júna 1971.