Postavenie
cirkví a náboženských spoločností v právnom poriadku Slovenskej
republiky
JUDr.
Margita Čeplíková, CSc.
Existencia náboženských organizácií (cirkví
a náboženských spoločností) je neoddeliteľnou súčasťou slovenskej
spoločnosti. Zo strany štátu je ich postavenie právne upravené viacerými
právnymi predpismi, spadajúcimi do rôznych odvetví práva. Sú to právne predpisy
rôzneho stupňa právnej sily, ktorých základ sa zrodil súčasne so zmenami
spoločenských pomerov na našom území v roku 1989.[1]
Nový trend spoločenského
vývoja na začiatku roku 1990 znamenal splnenie mnohých
očakávaní cirkví i náboženských spoločností. "Odateizovanie" štátu, uvoľnenie
náboženského života, pluralizmus nastúpený i v tejto oblasti
spoločenského života, našli prirodzene svoj odraz i v práve ako
nástroji regulácie zmenených spoločenských vzťahov. Ich nevyhnutnosť
odôvodňovala aj skutočnosť, že v uvedenom období boli ešte stále
v platnosti cirkevnoprávne predpisy z roku 1949.
Z najvýznamnejších právnych predpisov prijatých
štátom po roku 1990 nemožno opomenúť zákon č. 16/1990 Zb., ktorým sa menil
zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví
a náboženských spoločností štátom. Uvedeným zákonom sa štát zaviazal
poskytovať osobné požitky duchovným
cirkví a náboženských spoločností, ktorí pôsobia v duchovnej
správe, cirkevnej administratíve alebo v ústavoch pre výchovu duchovných,
ak išlo o duchovných, ktorým tieto požitky poskytoval ku dňu 31.12.1989.
Okrem uvedeného zákon zrušil potrebu štátneho súhlasu k voľbe či ustanoveniu
akéhokoľvek pracovníka v cirkvi z radov duchovných.[2]
V oblasti majetkových vzťahov cirkví bolo snahou
štátu napraviť krivdy minulosti.
Dôkazom tejto snahy bolo prijatie zákona č. 298/1990 Zb. o úprave niektorých
majetkových vzťahov rehoľných rádov a kongregácií i arcibiskupstva olomouckého.
Zákon č. 298/1990 Zb. bol v roku 1991 novelizovaný zákonom č. 338/1991 Zb.,
ktorý bližšie konkretizoval niektoré otázky týkajúce sa nehnuteľného majetku
rehoľných rádov a kongregácií i arcibiskupstva olomouckého i právneho
vysporiadania sa s doterajšími užívateľmi nehnuteľností. Zmyslom týchto
právnych predpisov bolo celkovo umožniť obnovenie činnosti rádov, ktorá bola
aktom štátu bez akejkoľvek zákonnej podpory zastavená v roku 1950. Podobného
charakteru bol aj zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a
inému poľnohospodárskemu majetku, ktorý sa popri iných subjektoch dotkol i
náboženských organizácií. Cieľom vydania tohto zákona bolo zmierniť následky
majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného
majetku v období rokov 1948 až 1989. Úplné znenie tohto zákona vyšlo
v roku 1994 – z. č. 11/1994 Z. z. o
úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.
Účelom tohto zákona bolo dosiahnuť zlepšenie starostlivosti
o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vzťahov
k pôde.
Osobitnú skupinu právnych noriem vydaných štátom po roku
1990 a upravujúcich postavenie cirkví predstavujú právne normy na úseku cirkevného školstva. Významnou právnou normou
regulujúcou pôsobenie cirkví v tejto oblasti spoločenského života bola vyhláška
Ministerstva školstva, mládeže a športu SR a Ministerstva zdravotníctva SR č.
536/1990 Zb. o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl. V zmysle uvedeného
právneho predpisu cirkvi alebo náboženské spoločnosti majú možnosť zriaďovať
cirkevné základné školy, cirkevné špeciálne školy, cirkevné stredné školy,
cirkevné strediská praktického vyučovania a cirkevné učilištia.[3]
V školskom roku 1990/1991 pôsobilo na Slovensku 6 cirkevných škôl (z toho
2 stredné), v školskom roku 1991/1992 to už bolo 37 cirkevných škôl (z
toho 10 stredných). Školských otázok sa dotýkala i vyhláška Federálneho
ministerstva práce a sociálnych vecí č. 571/1990 Zb. o odmeňovaní
učiteľov náboženstva.
Za základný právny predpis, ktorý upravuje postavenie
cirkví a náboženských spoločností, ako aj ich vzťahy ku štátu, možno považovať zákon č. 308/1991 Zb. o slobode
náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.
Právnym základom pre tvorbu tohto zákona sa stal ústavný zákon č. 23/1991 Zb.,
ktorým sa uvádzala Listina základných práv a slobôd, keďže jeho ustanovenia
dotýkajúce sa slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania boli
recipované do konečnej podoby zákona. Zákon č. 308/1991 Zb. slúži doposiaľ ako
základný právny predpis upravujúci postavenie cirkví a náboženských spoločností
a ich vzťahy ku štátu na území Slovenskej republiky. Vo svojich všeobecných
ustanoveniach rieši zákon otázku realizácie slobody svedomia a vyznania i práva
byť bez náboženského vyznania. V duchu tohto zákona sa cirkvou alebo
náboženskou spoločnosťou rozumie dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej
viery v organizácii s vlastnou štruktúrou, orgánmi, vnútornými predpismi a
obradmi. Oba pojmy "cirkev" i "náboženská spoločnosť" sú používané pre tie
útvary, ktorých prostredníctvom prejavujú
fyzické osoby kolektívne -
"spoločne s inými" a "verejne" taxatívne vymedzenými spôsobmi (bohoslužbou,
vyučovaním, náboženskými úkonmi, zachovávaním
obradov) svoje náboženstvo alebo vieru.
Z hľadiska právneho sa stalo osobitne významným
ustanovenie zákona o tom, že cirkvi a náboženské spoločnosti sú právnickými osobami. Vychádzajúc z toho
sa môžu vzájomne združovať, môžu vytvárať komunity, rády a podobné
spoločenstvá. Z hľadiska vzťahu vnútorných predpisov cirkví a náboženských
spoločností a všeobecne záväzných právnych predpisov vydávaných štátom, zákon
stanovil, že cirkvi a náboženské spoločnosti môžu na plnenie svojho poslania
vydávať vnútorné predpisy, pokiaľ tieto nie sú v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi vydávanými štátom. Inými slovami povedané, všetky
cirkevnoprávne predpisy musia byť v súlade s platným právnym poriadkom
Slovenskej republiky.[4]
Ustanovenia zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej
viery a postavení cirkví a náboženských spoločností dotýkajúce sa procesu ich
registrácie bližšie konkretizoval zákon
č. 192/1992 Zb. o registrácii cirkví a náboženských spoločností.
Orgánom kompetentným zabezpečovať registráciu sa stalo na území SR Ministerstvo
kultúry. Cirkev alebo náboženská spoločnosť môže podať návrh na registráciu po
preukázaní, že sa k nej hlási najmenej 20 000 plnoletých osôb, ktoré majú
trvalý pobyt na území SR. Registrácia má charakter správneho konania a pokiaľ
zákon neustanovuje inak, postupuje sa v nej podľa ustanovení správneho
poriadku. V súčasnosti je na území Slovenskej republiky zaregistrovaných 15 cirkví a náboženských spoločností,
pribudla Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia.
Dôkazom ústretovosti štátu voči cirkvám bolo i prijatie zákona č. 234/1992 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení zákona č.
132/1982 Zb. Dovtedy existujúca a zaužívaná forma obligatórneho civilného
sobáša bola nahradená fakultatívnou
formou spočívajúcou na voľbe uzavretia
manželstva buď civilnou alebo cirkevnou formou, pričom obe tieto formy sa
stali z hľadiska právneho rovnocennými.[5]
Všeobecnú, základnú a východiskovú rovinu právnej
reglementácie vzťahov k cirkvám a náboženským spoločnostiam predstavuje Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.
Základom Ústavy v prístupe k otázkam slobody myslenia,
svedomia, náboženského vyznania a viery, ako aj práva byť bez náboženského
vyznania, sa stala Listina základných práv a slobôd a zákon č. 308/1991 Zb. I
tu z hľadiska právneho riešenia vzájomných vzťahov štátu a cirkví bolo
zakotvené, že cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje
záležitosti samy, nezávisle od štátnych
orgánov. Išlo teda najmä o také záležitosti, akými sú zriaďovanie
cirkevných orgánov, ustanovenie duchovných jednotlivých cirkví a náboženských
spoločností, zabezpečovanie vyučovania náboženstva a zakladanie rehoľných a
iných cirkevných inštitúcií. Pri výkone uvedených činností získali teda
náboženské organizácie ústavnoprávne záruky svojej samostatnosti. Právne
garantovaná je ich autonómnosť a samostatnosť vo vnútorných záležitostiach,
týkajúcich sa organizácie cirkevného života a ich nezávislosť na štátnej moci.
Na druhej strane je právne garantované poskytovanie pomoci štátu cirkvám
a náboženským spoločnostiam v otázkach ich hospodárskeho
zabezpečenia. Národná rada Slovenskej republiky každoročne schvaľuje
v štátnom rozpočte finančné prostriedky určené cirkvám a náboženským
spoločnostiam. Ich správcom je Ministerstvo kultúry SR - cirkevný odbor, ktorý
tieto prostriedky rozpisuje pre potreby cirkví a náboženských spoločností.
Predovšetkým ide o zabezpečenie platov duchovných, v rámci možností pokrytie
nákladov na prevádzku biskupských úradov a napokon finančné zabezpečenie
prevádzky samotných cirkevných škôl, vrátane platov učiteľov náboženstva na
štátnych školách. Problematika finančného vzťahu štátu a cirkví je právne
upravená zákonom č. 522/1992 Zb., ktorým sa menil z. č. 218/1949 Zb. o
hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení
zákona č. 16/1990 Zb. Uvedený zákon vychádzal z ustanovení z. č. 308/1991 Zb. a
ustanovení nariadenia vlády ČSFR č. 578/1990 Zb. o úprave osobných požitkov
poskytovaných duchovným cirkví a náboženských spoločností. Tento bol na území
už samostatnej Slovenskej republiky novelizovaný nariadením vlády SR č.
187/1997 Z. z.
V kalendárom roku 1993 bol prijatý zákon NR SR č. 282/1993 Z. z. o zmiernení
niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam.
Slovenská republika ako prvý z postkomunistických štátov týmto zákonom dôsledne
riešila problematiku reštitúcií majetku
cirkví. Zákon sa vzťahoval na zmiernenie následkov niektorých majetkových
krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam odňatím vlastníckeho
práva k nehnuteľným i hnuteľným veciam
a to na základe rozhodnutí štátnych orgánov, občianskoprávnych i správnych
aktov vydaných v období od 8. mája 1945
(židovským náboženským obciam od 2.
novembra 1938) do 1. januára 1990. Oprávnenými osobami v zmysle tohto
zákona sa stali štátom registrované cirkvi a náboženské spoločnosti so sídlom v
SR vrátane ich častí s právnou subjektivitou, ktorých vec prešla do vlastníctva
štátu alebo obce v rozhodnom období.[6]
Prinavrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam príslušným cirkvám sa
vykonávalo na základe dohody o vydaní veci, uzavretej medzi oprávnenou
a povinnou osobou.[7]
Konania súvisiace s vydaním nehnuteľných vecí boli oslobodené od správnych
poplatkov.
Z právnych noriem vydaných v neskorších rokoch
je žiadúce spomenúť niektoré trestnoprávne
normy, ktoré sa činnosti cirkví a náboženských spoločností istým
spôsobom dotýkajú. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 114/1994 Z. z.,
ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby, zakotvila povinnosť ústavov vytvárať
zodpovedajúce podmienky pre duchovnú starostlivosť o obvinených. Vyhláška
Ministerstva spravodlivosti č. 125/1994 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu
trestu odňatia slobody, zasa právne upravila existenciu základných foriem
účasti cirkevných organizácií v živote odsúdených (pastoračné návštevy,
vykonávanie bohoslužieb, spovedí, zabezpečovanie náboženskou literatúrou,
organizovanie besied a prednášok s náboženskou tematikou
a podobne).
V oblasti pedagogického
pôsobenia cirkví a náboženských spoločností významnú úlohu malo prijatie
zákona o sústave základných a stredných škôl č. 350/1994 Z. z. (školský zákon).
Vzdelanie získané v cirkevných školách je rovnocenné vzdelaniu získanému na
ostatných typoch škôl. Slovenská republika považuje cirkevné školy za
neoddeliteľnú súčasť spoločnosti asi tak, ako za jej súčasť považuje každého
veriaceho človeka. Cirkevná škola je jednou z dnešných typov škôl, jednou z
dnešných ponúk školskej výučby a výchovy popri školách štátnych.
Štát spolupracuje s cirkvami na princípe partnerskej spolupráce so snahou o udržiavanie
ústretových vzťahov, ktoré by boli prínosom pre obe autority. Poskytuje cirkvám
významnú podporu pri výkone ich činnosti, garantuje ich právne postavenie a
možnosti ich pôsobenia vo verejnom živote. Cirkvi spravujú svoje záležitosti
nezávisle od štátnych orgánov. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky je
síce ústredným orgánom štátnej správy aj v oblasti cirkví a náboženských
spoločností, nevykonáva však nad nimi dozor, nezasahuje do ich vnútorných
záležitostí, ani metodicky neusmerňuje ich činnosť. Činnosť organizovaná
jednotlivými cirkvami a náboženskými spoločnosťami je prospešná pre právny štát
v rôznych oblastiach spoločenského života - v oblasti kultúrnej, sociálnej,
vzdelávacej, výchovnej a iných. Existuje náboženská sloboda, ktorá je právne
garantovaná a s ňou spojené podmienky pre intenzívny rozvoj náboženského a
cirkevného života. Revitalizovali sa kňazské semináre, rehole, laické hnutia,
misijná a charitatívna činnosť cirkví. Vydáva sa náboženská literatúra, cirkvi majú
v masmédiách svoje duchovné relácie. Rozvíja sa cirkevné školstvo.
Na základe výsledkov sociologického prieskumu
"Náboženstvo 1998" organizovaného Sociologickým ústavom SAV, je
v Slovenskej republike zo všetkých občanov 68,7 % katolíkov.[8]
Z pätnástich na Slovensku registrovaných cirkví a náboženských spoločností
je z hľadiska členstva najpočetnejšou Rímskokatolícka cirkev.
Dňa 16. augusta 2000 vláda Slovenskej republiky na svojej
112. schôdzi schválila text základnej,
rámcovej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Táto zmluva
bola pripravovaná pomerne dlhé obdobie zmiešanou komisiou, zloženou zo siedmych
zástupcov Konferencie biskupov Slovenska a apoštolského nuncia a z ôsmych
členov vlády. Garantom prípravy zmluvy za vládu SR sa stal minister
zahraničných vecí Eduard Kukan. História prípravy zmluvy sa datuje od roku 1996
a presahuje pôsobenie jednej vlády (začiatky jej príprav spadajú ešte do
obdobia vlády Vladimíra Mečiara). Proces jej prípravy bol však z nedostatku
politickej vôle zastavený v auguste 1998. K pokračovaniu rokovaní o jej
obsahu došlo až začiatkom roku 1999. V novembri 1999 bol základný text zmluvy
technicky parafovaný.[9]
V zmysle textu zmluvy sa Slovenská republika a Svätá stolica vzájomne
považujú za nezávislé a autonómne subjekty medzinárodného práva. Slovenská
republika uznáva právo Katolíckej cirkvi v Slovenskej republike i jej
členov na slobodné a nezávislé pôsobenie, ktoré zahrňuje najmä verejné
vyznávanie, hlásanie a uskutočňovanie katolíckej viery, slobodu pri plnení
poslania Katolíckej cirkvi, vykonávanie jej kompetencií ustanovených kanonickým
právom, vykonávanie vlastníckeho práva k jej finančným a materiálnym
prostriedkom a spravovanie jej vnútorných vecí. Na druhej strane "Svätá
stolica garantuje, že Katolícka cirkev využije všetky vhodné prostriedky na
mravné formovanie obyvateľov Slovenskej republiky v prospech spoločného
dobra podľa princípov katolíckej náuky v súlade s právnym poriadkom
Slovenskej republiky."[10]
Charakter zmluvy je všeobecný, rámcový. Viaceré jej
ustanovenia sa budú v budúcnosti konkretizovať v ďalších štyroch
osobitných medzinárodných zmluvách. Pôjde o otázky rozsahu a podmienok
uplatnenia práva výhrad vo svedomí, otázky finančného zabezpečenia Katolíckej
cirkvi, ustanovenia o výkone duchovnej služby v ozbrojených silách a
policajných zboroch i oblasť pôsobenia Katolíckej cirkvi v oblasti školstva).
Na uzavretie týchto zmlúv nie je stanovený žiaden konkrétny termín, avšak
s ich prípravou by sa malo začať ešte v tomto volebnom období.
Dňa 24.11.2000 bola Základná zmluva medzi Slovenskou
republikou a Svätou stolicou podpísaná predsedom vlády SR Mikulášom
Dzurindom a štátnym sekretárom Svätej stolice kardinálom Angelom Sodanom.[11]
Národná rada SR vyjadrila súhlas s ratifikovaním zmluvy 30.11.2000. Výmenou
ratifikačných listín medzi prezidentom SR Rudolfom Schusterom a štátnym
sekretárom Svätej stolice Angelom Sodanom dňa 18.12.2000 zmluva nadobudla
platnosť.[12]
Z posledného obdobia postavenie cirkví
a náboženských spoločností na území Slovenskej republiky právne dotvára zákon č. 394/2000 Z. z., ktorým sa mení
zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení
cirkví a náboženských spoločností. V zmysle tohto zákona sa cirkvou
alebo náboženskou spoločnosťou rozumie "dobrovoľné združenie osôb rovnakej
náboženskej viery v organizácii utvorenej podľa príslušnosti
k náboženskej viere na základe vnútorných predpisov príslušnej cirkvi
alebo náboženskej spoločnosti". Všetky cirkvi a náboženské spoločnosti
majú pred zákonom rovnaké postavenie. V § 4 ods. 5 novela stanovuje, že štát môže s cirkvami
a náboženskými spoločnosťami uzatvárať
zmluvy o vzájomnej spolupráci. V prípade ostatných cirkví však
pôjde o vnútroštátne zmluvy, nakoľko tieto cirkvi na rozdiel od Katolíckej
cirkvi nie sú subjektami medzinárodného práva. Zákon č. 394/2000 Z. z.
nadobudol účinnosť 1. januára 2001.
Okrem uvedeného Národná rada Slovenskej republiky prijala
uznesenie, aby vláda v termíne do 30.9.2001 predložila návrh nového zákona
o vzťahu štátu a cirkví a náboženských spoločností. Tento by mal
odrážať nové skutočnosti, ktoré vznikli vo vzťahoch štátu a cirkví od
prijatia zákona č. 308/1991 Zb., teda zmeny, ktoré v týchto vzťahoch
nastali za posledných desať rokov vývoja našej spoločnosti i štátu.
Rovnako sa predpokladá nový model
financovania cirkví stelesnený v novej právnej úprave. Podľa
pripravovaného zákona o financovaní cirkví bude 15 cirkví
a náboženských spoločností na Slovensku dostávať príspevok na plat
duchovných, obmedzeného počtu prevádzkových pracovníkov a na prevádzku
ústredí podľa počtu veriacich, ktorí
sa k nim prihlásia pri sčítaní ľudu v roku 2001.
Dotvorenie právnych predpisov regulujúcich postavenie
cirkví a náboženských spoločností na Slovensku je úlohou veľmi
zodpovednou. Vyžaduje si zo strany štátu citlivý prístup, vďaka ktorému budú
môcť tieto náboženské organizácie plniť svoju pozitívnu úlohu
v transformujúcej sa slovenskej spoločnosti i naďalej.
Autorka
analyzuje postavenie náboženských organizácií (cirkví a náboženských
spoločností) v Slovenskej republike. Tieto vzťahy skúma z hľadiska
platnej právnej úpravy (de lege lata).
Analyzuje zmeny v právnej
úprave postavenia a činnosti cirkví po roku 1989, ako aj právne normy
samostatnej Slovenskej republiky po roku 1993. Pozornosť venuje právnym normám
rôznych právnych odvetví, ktoré sa cirkví a náboženských spoločností
týkajú (Ústave Slovenskej republiky, zákonu o registrácii cirkví
a náboženských spoločností, normám trestného práva, právnym normám, ktoré
sa týkajú pôsobenia cirkví v školstve, atď.). Autorka sa zaujíma tiež
o aktuálne otázky vzťahu štátu a cirkví na území Slovenska (Základná
zmluva medzi SR a Svätou stolicou a novela zákona o slobode náboženskej viery a
postavení cirkví a náboženských spoločností).
The Status of Churches and Religious Societies in the Law of the Slovak
Republic
An author analyses the status
or religious organisations, churches and religious societies, in the Slovak
Republic. She discusses a valid legal regulation (de lege lata).
She analyses the changes of
the legal regulation relating to the status and activities of churches from the
year 1989, so as the legal regulation relating to this matter after the year
1993 when the independent Slovak Republic was constituted. She focuses on the
different sectors of law relating to churches and religious societies (the
Constitution, the Registration Act, criminal law, the legal regulation of the
activities of churches in school etc.). The author interests in the actual
questions of the relation between the State and Church at the territory of
Slovakia (the Fundamental Agreement between the Slovak Republic and the Holy
See, and the amendment to the Religious Freedom Act).
Die Autorin analysiert die
Stellung von konfessionellen Organisationen (Kirchen und
Religionsgesellschaften) in der Slowakischen Republik. Diese Beziehungen
untersucht sie aus dem Gesichtspunkt der geltenden Rechtsregelung (de lege
lata).
Sie analysiert die Änderungen
in der Rechtsregelung der Stellung und der Tätigkeit der Kirchen nach dem Jahre
1989, sowie auch die Anderungen der Rechtsordnung der selbständigen
Slowakischen Republik nach dem Jahre 1993. Sie widmet die Aufmerksamkeit widmet
der Rechtsnormen verschiedenen Rechtsgebieten, die sich auf Kirchen und konfesionellen
Gesellschaften beziehen (der Verfassung der Slowakischen Republik aus dem Jahre
1992, dem Gesetz über die Registrierung der Kirchen und
Religionsgesellschaften, strafrechtlichen Normen, der Rechtsvorschriften, die
sich auf das Wirken der Kirchen in dem Schulwesen beziehen, usw.). Die Autorin
interessiert sich auch fur die aktuellen Fragen der Beziehung zwischen den
Kirchen und dem Staat auf dem Gebiet der Slowakei (Grundvertrag zwischen der
Slowakischen Republik und dem Heiligen Stuhl und die Novelle des Gesetzes über
die Freiheit des Glaubensbekenntnis und der Stellung der Kirchen und der
Religionsgesellschaften).
Riassunto
La posizione delle chiese e delle comunitá religiose nell´ordinamento
giuridico della Rep. Slovacca
L´autrice analizza la posizione delle organizzazioni
religiose (chiese e altre comunitá religiose) nella Rep. Slovacca. Questi
esamina dal punto di vista del diritto vigente (de lege lata).
Analizza i cambiamenti dello stato e delle attivitá
delle chiese dopo 1989 nell´ordinamento giuridico e allo stesso modo le norme
della Slovacchia indipendente dal 1993. Si concentra sulle norme di diversi
brani dell´ordinamento che hanno rilevanza per le chiese. (Costituzione della
Repubblica, la legge sulla registrazione delle chiese, norme di diritto penale,
norme concernenti l´attivitá delle chiese nelle scuole, ecc.). L´autrice si
interessa anche delle questioni attuali del rapporto fra lo Stato e le chiese
in Slovacchia (Accordo fra Slovacchia e la Santa Sede, la modificazione della
legge sulla libertá religiosa e sullo stato delle chiese e comunitá religiose).
JUDr. Margita Čeplíková, CSc. sa narodila
v roku 1960 v Prahe. Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Pavla
Jozefa Šafárika v Košiciach, kde v roku 1983 získala doktorát.
V rokoch 1983 – 1989 absolvovala niekoľkoročný študijný pobyt
i internú ašpirantúru na Katedre teórie a dejín štátu a práva
uvedenej fakulty. V rokoch 1989 – 1993 pracovala ako odborný pracovník na
Historickom odbore Východoslovenského múzea v Košiciach. V roku 1993
získala na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vedeckú
hodnosť kandidáta právnych vied v odbore dejiny štátu a práva. Od
roku 1993 pracuje ako odborná asistentka na Katedre teórie štátu a práva Právnickej
fakulty UPJŠ v Košiciach, kde zabezpečuje výučbu predmetu Sociológia
práva. V rámci vedeckovýskumnej činnosti sa venuje vzájomným vzťahom štátu
a cirkví na Slovensku a ich právnej úprave. Je členkou Spoločnosti
cirkevného práva a spolupracuje na jej akciách v Prahe a v Brne.
JUDr. Margita Čeplíková, CSc. was
born in Prague in 1960. He studied the Law Faculty of the University of Pavel
Jozef Šafárik in Košice. She obtained a doctorate in 1983. From 1983 to
1989, she completed a study stay lasting several years and became a full-time
research assistant at the cathedra of theory and legal history of the mentioned
university. In the years 1989-1993, she worked as a researcher at the
Historical Department of the East Slovakian Museum in Košice. In 1993, she
obtained the degree of a candidate of legal sciences at the Law
Faculty of Komenský University in Bratislava. She has worked as an assistant
professor at the cathedra of legal theory of the Law Faculty of the University
of Pavel Jozef Šafárik in Košice since 1993. She is a lecturer in legal
sociology. She focuses on the mutual relations between the State and Church in
Slovakia and their legal regulation. She is a member of the Church Law
Society and she collaborates on its activities in Prague and Brno.
JUDr. Margita Čeplíková, CSc., geb. 1960 in Prag.,
absolvierte Juristische Fakultät der Pavel Jozef Šafařík-Universität in Košice,
wo sie auch 1953 Doktortitel erwarb. In den Jahren 1983-1989 war sie mit der
internen Aspirantur am Lehrstuhl für Theorie und Geschichte des Staates und des
Rechts an derselben Fakultät beschäftigt. In den Jahren 1989-1993 arbeitete sie
als wissenschaftliche Mitarbeiterin in der Abteilung für Geschichte des
Ostslowakischen Museums in Košice. 1993 erwarb sie an der Juristischen Fakultät
der Komenského-Universität in Bratislava den wissenschaftlichen Grad des
Kandidaten der Rechtswissenschaft im Bereich der Rechts- und Staatsgeschichte.
Seit 1993 arbeitet sie als wissenschaftliche Assistentin am Lehrstuhl der
Theorie des Rechts und des Staates der Juristischen Fakultät UPJŠ in Košice und
ist zuständig für den Fach Rechtssoziologie. Im Rahmen der wissenschaftlichen
Arbeit widmet sich die Autorin dem Staat-Kirche Verhältnis in der Slowakei und
dessen rechtlicher Regelung. Sie ist auch Mitgliederin der Gesellschaft für
Kirchenrecht und nimmt an deren Veranstaltungen in Prag und Brünn teil.
JUDr. Margita Čeplíková, CSc. é nata a Praga nel
1960. Si é laureata alla Facoltá di Giurisprudenza della Universitá di P. J.
Šafarik a Košice (Slovacchia). Fra 1983-89 si specializzava alla cattedra della
teoria e di diritto dello stato e di diritto della suddetta universitá. Fra
1989-93 lavorava nel Dipartimento storico del Museo della Slovacchia orientale
a Košice da un´specializzato. Nel 1993 ha ottenuto alla Facoltá Giuridica
dell´Universita Komenského a Bratislava il grado del candidato delle scienze giuridiche
nella specializzazione della storia dello Stato e di diritto. Dallo stesso anno
lavora some un assistente specializzato alla cattedra della teoria dello Stato
e del diritto alla Facolta Giuridica dell´UPJŠ a Košice dove gestisce la
materia "la Sociologia di diritto." Nell´ambito delle ricerche si concentra
alla relazione dello Stato e delle chiese in Slovacchia e alle norme
corrispondenti.É membro della Societá per il Diritto delle chiese e partecipa
alle sue attivitá a Praga e Brno.
[1] Pastiersky list arcibiskupa metropolitu Jána Sokola v tejto
súvislosti uvádzal: "Celkom nový život začína aj Cirkev. Dúfame, že zakrátko
bude zrušený dozor nad Cirkvou, že budú zaplnené biskupské stolce, obnovia sa
mužské i ženské rehole, doplnia sa rady kňazov, zaplnia sa uprázdnené
farnosti". – Katolícke noviny, roč. 141, č. 1/1990, s. 3.
[2] Bližšie pozri: Evanjelický posol
spod Tatier, roč. 80, 1990, č. 6, s. 70.
[3] Katolícke noviny, roč. 141, 1990,
č. 39, s. 3.
[4] Bližšie pozri: Evanjelický posol
spod Tatier, roč. 87, 1997, č. 30, s. 2.
[5] Bližšie pozri: Fischerová, J.:
Uzatváranie manželstva. In: Verejná správa, 1992, č. 20, s. 25.
[6] Postoj
cirkví k problematike reštitúcií priniesla i cirkevná tlač. Pozri
bližšie: Katolícke noviny, roč. 108 (144), 1993, č. 43 , s. 14
a Evanjelický posol spod Tatier, roč. 83, 1993, č. 42, s. 334.
[7] Bližšie pozri: Macko, J.:
Kataster nehnuteľností a cirkevný majetok. In: Verejná správa, 1994, č. 9,
s. 20.
[8] Výsledky výskumu bližšie uvádzajú
Katolícke noviny, roč. 114, 1999, č. 3, s. 3.
[9] O chronológii týchto
udalostí bližšie pozri: Pravda, roč. X, 2000 , č. 190, s. 5.
[10] Základná zmluva medzi Slovenskou
republikou a Svätou stolicou (dokument). In: Pravda, roč. X, 2000, č. 201,
s. 17.
[11] Pápež Ján Pavol II.
v súvislosti s podpísaním zmluvy zdôraznil jej význam pre celkové
postavenie cirkvi a jej inštitúcií v právnom štáte. Pozri bližšie:
Národná obroda, roč. XI, 2000, č. 272, s. 1.
[12] Ako pri výmene listín uviedol
kardinál Ján Cryzostom Korec, "prijatie zmluvy je dôkazom, že SR uznáva
duchovnú moc pôsobenia katolíckej cirkvi". Historický význam nadobudnutia
právoplatnosti zmluvy ocenil i prezident Slovenskej republiky. Pozri
bližšie: Národná obroda, roč. XI, 2000 č. 292, s. 1.